V súčasnosti prebieha cenová vojna medzi konkurujúcimi si predajcami čítačiek elektronických kníh. Zásadnú rolu zohrávajú spoločnosti ako Amazon s čítačkou Kindle, Barnes & Noble s čítačkou Nook, prípadne i Apple s tabletovým počítačom iPad. Nejedná sa pre nich totiž len o jednorazový zisk z predaja čítačky, ale zároveň aj o naštartovanie súvislých príjmov z predaja kníh, blogov, novín a magazínov v digitálnej podobe vo svojich virtuálnych obchodoch.

Väčšina čítania elektronických dokumentov sa však neodohráva na týchto dedikovaných zariadeniach. Okrem vzájomnej konkurencie rozličných čítačiek vstupujú do konkurenčného boja i multifunkčné zariadenia – od tabletov a netbookov, cez mobilné internetové zariadenia a smartphony až po mobilné telefóny. Je nesporné, že čítačky majú najvhodnejší spôsob zobrazovania pre čítanie dlhšieho textu (Nielsen, 2009). Displej čítačky založený na elektronickom atramente namáha oči menej ako tradičný LCD displej, a zároveň je nenáročný na energiu (s vypnutým wi-fi by mala vydržať tretia generácia čítačiek Kindle na jedno nabitie približne mesiac). Ale väčšine trhu nejde o zariadenie ergonomicky najlepšie na čítanie. Pokiaľ nie je prioritou používateľa možnosť čítať dlhšie texty, majú čítačky silnú konkurenciu v plnohodnotnej funkcionalite prenosných zariadení, ktoré umožňujú prehrávanie médií, prístup k internetu, komunikáciu.

Dopyt po kultúrnej produkcii v digitálnej podobe

Netreba ale zabúdať na to, že koncové zariadenia sú len dôsledkom rastúceho dopytu po kultúrnej produkcii v digitálnej podobe. Naozajstná výzva je vytvárať virtuálne distribučné platformy, ktoré sa vyrovnajú tým tradičným, aby sa neskôr mohol rozvinúť potenciál nového média. Každé médium sa so vstupom digitálneho aspektu transformuje svojským spôsobom a nedá sa teda na základe hudby, filmov, novín, či fotografie zovšeobecniť ako digitálne knihy zapôsobia na papierové. Ted Striphas (2009) sa tomuto komplexnému vzťahu medzi novým a starými médiami venuje vo voľne dostupnej monografii The Late Age of Print (Neskorá doba tlače). Ale tlačené a digitálne knihy majú perspektívu koexistovať, podobne ako je tomu napríklad pri analógovej a digitálnej fotografii, prípadne pri tlačených a internetových vydaniach novín. Je však možné, že zo strany digitálnych kníh dôjde k pohlteniu častí trhu s tlačenými knihami, pre ktoré je digitálne médium vhodnejšie.

Dopyt je priamo spojený s konzumpciou a dopyt po kultúrnej produkcii v digitálnej podobe je spojený s individualizovanou konzumpciou, kde používateľ sám rozhoduje, kedy ako a kde bude pristupovať k tomu, čo sa mu žiada a z možností si vyberá tú, ktorá pre neho predstavuje najmenšiu bariéru. Pri rozhodovaní sa zohrávajú rolu faktory ako dostupnosť, použiteľnosť, cena, ergonómia.

Trh s elektronickými knihami

V júli 2010 ohlásila spoločnosť Amazon, že za posledný mesiac predala 180 elektronických kníh na 100 kníh v tvrdej väzbe (Amazon, 2010). Takáto štatistika, ktorá nezahŕňa knihy v mäkkej väzbe, je tak viac marketingový ťah ako zmysluplný pohľad na trh v celistvosti. Jay Yarow (2010) prepočítal zverejnené údaje od Amazonu cez celkové štatistiky knižného trhu s výsledkom, že množstvo nimi predaných elektronických kníh má 6% podiel na americkom trhu s knihami.

Je škoda, že veľké lokálne nakladateľstvá a kníhkupectvá sledujú túto problematiku len z diaľky. Či už sú za tým obavy z pirátstva, neschopnosť adaptovať sa na digitálne prostredie, zdanlivá nerentabilnosť alebo ďalšie dôvody, vystavujú sa tak možnosti, že riešenie dopytu po elektronických knihách, príde od samotných používateľov. Napríklad v Bulharsku sa vytvorila komunita okolo serveru Chitanka.info, kde používatelia pridávajú vlastné scany kníh (Enigmax, 2010). Zdieľanie elektronických kníh v Česku a Slovensku má svoju tradíciu – s trochou snahy objavíte verejné repozitáre (a s trochou väčšej snahy aj niektoré súkromné), ale neviem o žiadnej podobnej verejnej komunite zameranej na organizovanú digitalizáciu súčasnej literatúry. Napriek tomu sa aj u nás už zjavujú prvé paradoxy, keď si knihy Michala Hvoreckého šíria používatelia internetom, ale kúpiť v digitálnej podobe sa nedajú (Hvorecký, 2010).

Záver

Kde v tejto problematike stoja knižnično-informačné inštitúcie? Čítačka je jedno z mnohých koncových zariadení, ktoré slúžia na prístup k elektronickým knihám. Naozajstnou témou pre knižnice a pamäťové inštitúcie je akým spôsobom vytvárať a sprostredkovať používateľom svoje elektronické zbierky. Príkladom môže byť Lewisova hudobná knižnica pri MIT, ktorá požičiava študentom iPad v ktorom je množstvo hudobných aplikácií a zároveň aj hudobných ukážok zo zbierok (Moore, 2010). Konkrétna inštitúcia hľadá riešenia pre potreby svojich používateľov. Akademické knižnice môžu digitalizovať najpoužívanejšie skriptá, verejné knižnice ponúkať výber z daného žánru. Pričom tieto pilotné projekty umožnia inštitúcii uvedomiť si, ktorým smerom sa v danej oblasti vybrať.