V rámci nemeckého predsedníctva Rady Európskej únie v roku 2007 usporiadali splnomocnenec spolkovej vlády pre kultúru a médiá a Nemecká národná knižnica medzinárodnú konferenciu pod mottom „Výzva: Digitálna dlhodobá archivácia. Stratégie a prax európskej spolupráce“.

Ponúkame Vám krátku informáciu. Program a prezentácie nájdete na stránke http://www.langzeitarchivierung.de/eu2007/.

Oba dva dni sa niesli v mene spolupráce celej Európy ako jedinej cesty k úspechu. Hermann Schäfer, vedúci Odboru kultúry a médií spolkovej vlády a komisár pre kultúru a médiá, ktorý konferenciu otvoril, upozornil i na to, že pri svojich snahách musia mať pamäťové inštitúcie kontaktnú osobu na politickej úrovni. Aby sme nemuseli znovu objavovať to, čo už dávno vieme je nutné zamyslieť sa pri ich archivácii a uchovávaní informácií a pamäte ľudstva nad piatimi podstatnými otázkami: nad výberom informácií a stanovením optimálnych výberových kritérií; národnou i medzinárodnou spoluprácou, spojenou s dodržiavaním štandardov, vybudovaním technického zázemia. Nad organizačnou infraštruktúrou potrebnou na vytvorenie celosvetovej pamäte, budovanej odspodu; garanciou dlhodobej dôveryhodnosti informácií, zabránením ich manipulácii zvonka. Podstatný fakt na záver – musíme vedieť, pre koho digitalizujeme

V lete roku 2006 vstúpil do platnosti novelizovaný zákon o Nemeckej národnej knižnici, ktorý rozšíril archívnu úlohu knižnice o sieťové publikácie. Aj to je dôvod, prečo sa Nemecká národná knižnica začala zaoberať zabezpečením dlhodobej dostupnosti digitálnych publikácií. Elisabeth Nigemannová, generálna riaditeľka Nemeckej národnej knižnice tiež uviedla, že je potrebné vyriešiť problematiku archivovania digitálnych objektov v archívnych systémoch. Príkladmi národnej spolupráce pod záštitou národnej knižnice na tomto poli sú dva projekty – NESTOR a KOPAL. Cieľom projektu NESTOR je vybudovanie decentralizovanej štruktúry pre dlhodobé uchovávanie. KOPAL je praktickou implementáciou systému dlhodobého uchovávania.

Prezident IFLA Alex Byrne upozornil na problematiku prospektívnej digitalizácie (toho, čo vzniká teraz). Potrebujeme stabilné a dôveryhodné inštitúcie ako garantov digitalizácie, no zároveň potrebujeme aj štandardy. Problematiku digitalizácie prirovnal k chytaniu dúhy.

Po úvodných komentároch vystúpil Kim Veltman z McLuhanovho Maastrichtského virtuálneho inštitútu s prezentáciou Rámec pre dlhodobú digitálnu archiváciu v Európskej únii. Venoval sa hlavne bibliografickej kontrole a ako víziu predstavil projekt DEER (Distributed European Electronic Resource – Distribuovaný európsky elektronický zdroj). Skonštatoval, že potrebujeme úložisko (repozitár), referenčný systém, prístupový bod (agoru) a inštitúciu pre organizáciu poznania. Integrácia čiastkových obsahov a viacjazyčný výstup je predpokladanou úlohou v 21. storočí. Vzniknúť by mali nové nástroje organizácie poznania ako napr. vizuálne slovníky. Využiť a katalogizovať by sme pritom mali i Wikipédiu, blogy, UTube, Skype, videokonferencie atď. Vyzval na integráciu práce jednotlivých medzinárodných organizácií (FID, UDC, ISKO) a predovšetkým rekvalifikáciu existujúcich klasifikácií poznania (ako napr. MDT). Pamäťovým inštitúciám pridal nové role – „from recorded world to recording worlds“. Považuje za potrebné zmapovať internet, zemský povrch, moria i oceány a vesmír a tak vytvoriť vizuálnu Zem. Svoju víziu globálnej digitálnej knižnice, fungujúcej na viacerých systematických úrovniach a využívajúcej rôzne filtre, nazval WONDER (World Online Networked Digital Electronic Resource). Pre Európu vidí Kim Veltman dve možné cesty. Buď budeme digitalizovať niekoľko miliónov kníh a ostaneme minoritnými hráčmi alebo sa zapojíme do takejto vízie presahujúcej inštitucionálny, národný a striktne odborný pohľad, vytvoríme DEER a prispejeme do/ku WONDER.

Prvá prednášajúca popoludňajšieho bloku Birte Christensen-Dalsgaardová z Dánska predstavila digitálnu archiváciu z nordickej perspektívy. Ako problematické oblasti uviedla copyright a finacie. Preto je potrebné selektovať, čo treba uchovávať prednostne. Ochrana sa týka tak webového obsahu, ako aj televízneho a rozhlasového vysielania a e-governmentu. Severské krajiny spolupracujú na európskych projektoch PLANETS (ochrana digitálnych kultúrnych a vedeckých znalostí) a DPE (spolupráca existujúcich národných iniciatív). Švédi majú DiVA (ochrana vedeckých publikácií) a Dáni Pindar. Pindar je unikátny tým, že používateľ systému si môže nechať overiť, či má údaje v súlade so štandardami a sám ich aj uploadovať do systému. Birte Christensen-Dalsgaardová sa pozastavila nad problémom multiplicity obsahu na rôznych stránkach. Podľa skúseností z Veľkej Británie stojí prezervácia 65 % z celkovej ceny webovej archivácie. Dôležité je aj zodpovedanie otázky, či digitalizujeme pre uchovávanie alebo pre sprístupňovanie, či uchovávame vzhľad alebo obsah.

Bohdana Stoklasová z Českej národnej knižnice predstavila Stratégiu a spoluprácu pri dlhodobom uchovávaní v Českej republike. Česká digitálna knižnica obsahuje archívy Manuscriptorium, Kramerius a WebArchive. Národná knižnica je zapojená do viacerých medzinárodných projektov ako CASPAR, PLANETS či DPE. V rámci DPE je ČR zodpovedné za šírenie informácií, webovú stránku DPE a analýzu trhu. V roku 2008-2009 pripravujú projekt na systém správy obsahu.

Maurizio Lunghi predstavil iniciatívu Digital Preservation Europe (DPE), ktorá vykonáva certifikáciu a audit archívov a úložísk, tréningové programy i osvetu. Snahou je budovanie odborných komunít a ich prepájanie. V Taliansku existuje tzv. Cultural Heritage online. Oproti PLANETS a CASPAR je DPE malý projekt. Napriek tomu podporuje spoluprácu v rámci prebiehajúcich iniciatív, poskytuje možnosť certifikácie a self-audit, zvyšuje povedomie o digitálnej ochrane medzi malými a strednými podnikmi v Európe. Navyše sú v DPE zapojené aj inštitúcie mimo rezortu kultúry, napr. z oblasti hospodárstva, vnútra.

Ute Schwensová z frankfurtskej Nemeckej národnej knižnice predstavila ich projekty NESTOR, DINI, BABS, Edoc-Server a predovšetkým KOPAL. Systém KOPAL má implementovaný OAIS model, postavený je na IBM systéme DIAS (Digital Information Archiving System) a OpenSource koLibRI (kopal Library for Retrieval and Ingest). V plánoch do budúcnosti rezonuje kooperatívna výstavba dlhodobého archívu digitálnych informácií, ktorý má byť rozšíriteľný, kooperatívny, univerzálny. Spustenie do štandardnej prevádzky je plánované v polovici roku 2007. Udržanie adresovateľnosti a citovateľnosti má zabezpečiť kooperatívne zadávanie URN a centrálne zadávanie DOI. V rámci kooperácie sa chce Nemecká národná knižnica zapojiť do iniciatívy i2010 Digital Libraries

V panelovej diskusii bola otvorená diskusia na tému štandardy pre digitálnu ochranu. Nemecká národná knižnica netrvá na jedinom štandarde, pretože ho iné pamäťové inštitúcie nemusia prijať. Je prakticky nemožné stanoviť jeden štandard. Problém však rieši interoperabilita. Doposiaľ nie sú presne rozpracované štandardy týkajúce sa práv (legal standards). Zástupca z Fínska zase upozorňuje na fakt, že väčším problémom než štandardy stanoviť je implementovať ich. Diskusia sa dotkla aj témy selekčné kritériá pre ochranu, ktoré sú primárne stanovené potrebami a možnosťami krajiny, najviac sa približujú pri archivácii webu. Dánsko upozorňuje na problém archivácie e-mailov vedeckej komunity a materiálov OpenAccess. Pri výbere dokumentov treba v prvej línii určiť čo bude inštitúcia archivovať, následne rozhodnúť ako dlho bude daný obsah v archíve uchovávať. Dánsko už dnes bojuje s migráciou dát i metadát. Preto navrhujú spolupracovať s odborníkmi IT a producentami dát, aby pôvodne digitálne materiály (born-digital) už vznikali ako dlhodobo udržateľné. Problémom sú aj dynamické stránky a ochrana databáz za nimi, skúsenosti so zberom a archiváciou dynamického webu sú zatiaľ nedostačujúce, obavy panujú aj pri téme personalizovaný web. Táto problematika ostáva výzvou do budúcnosti. Diskusiu uzavrela téma účelu digitalizácie. Pri tvorbe archívu či úložiska musíme vopred vedieť, či digitalizujeme resp. uchovávame pre prístup alebo pre ochranu. Nesmieme tiež zabúdať, že náklady na digitalizáciu a náklady na dlhodobú ochranu sú dve veci, pričom dlhodobá ochrana je finančne omnoho náročnejšia.

Na druhý deň Neil Beagrie z Britskej knižnice predstavil v hlavnej prednáške dňa predpoklady pre spoluprácu pri riešeniach dlhodobého digitálneho uchovávania v Európe. Spolupráca má mnoho foriem a úrovní, možných rolí, musíme byť preto flexibilní. Organizácie a ich potreby sa menia. Inštitúcie spolupracujú a súťažia zároveň. V Európe sú spolupracujúce siete organizácií DPC (Digital Preservation Coalition), NESTOR, PIN (Pérrenisation des informations numériques – preservation of digital information) a iné. Príkladom pre spoluprácu vlád, archívov, knižníc, vedcov, ale aj vydavateľov a iných je DPC vo Veľkej Británii. V Európe sa spolupracuje na výcviku a výskume (PLANETS, CASPAR), certifikácii (TRAC checklist), nástrojoch a pracovných postupoch (IIPC web archiving), osvete (PADI). Pri spolupráci je vhodné prepojiť národné siete, podporovať komerčnú a komunitnú aktivitu. Musíme si však uvedomiť, že na vybudovanie interdisciplinárnej spolupráce môžeme potrebovať aj 15 rokov.

Marie-Elise Waltz predstavila možnosti certifikovania na základe požiadaviek klientov. TRAC audit (Trustworthy Repositories Audit and Certification) trvá približne tri dni a stojí v priemere 65 000 $. TRAC je možné urobiť si aj samovoľne a bezplatne. Knižnice si často robia audit podľa dostupných zoznamov, vtedy ale nezískavajú certifikát. A ten je pre trh a dlhodobé pretrvanie dôležitý. Nikto si neuloží údaje do nedôveryhodného úložiska.

Andrea Scotti mal hovoriť o štandardoch, ale zameral sa len na štatistiku členov jednotlivých organizácií pre tvorbu štandardov, kde poukázal na fakt, že najviac členov majú anglicky hovoriace krajiny (USA a Veľká Británia), takže štandardizácia nie je doménou Európy. V tejto súvislosti vyzýval na zmenu.

Uwe Borghoff z nemeckého Inštitútu pre softvérové technológie hovoril o archívnych systémoch na báze OAIS, pričom do úvahy prichádza 50-60 systémov, vrátane OpenSource. Z existujúcich spomenul DIAS, MyCoRe, DigiTool, DSpace, Eprints. Budúcnosť je v prepojení archívnych, knižničných a vydavateľských systémov. Projekt NESTOR na svojej stránke ponúka katalóg kritérií na vhodný archívny systém. Pri výbere môžeme zohľadňovať nosič dát (s médiom alebo bez média), priraďované a vytvárané metadáta, dôveryhodnosť s ohľadom na prípadné pohromy, zálohovanie a obnovu dát, hlásenie chýb, náklady na produkt, podporu konečného používateľa, udržateľnosť firmy a jej prienik na trhu.

Hilde van Wijngaarden pridelila digitálnym objektom 5 aspektov – obsah, štruktúru, kontext, vydanie a správanie (digitálneho objektu v procese komunikácie). Najvýhodnejšie je, ak archivácia a ochrana začína už pri tvorbe objektu, resp. ak prebieha migrácia už pred prijatím dokumentov do archívu. Vyzvala preto na spoluprácu s vydavateľmi a IT sektorom pri tvorbe softvéru na správu digitálneho obsahu. Upozornila na fakt, že je najvyšší čas na prechod od projektov k implementácii a bežnej praxi.

V diskusii sa otvorili otázky potreby prezentácie úspešných projektov a riešení. Mnoho dokumentov je tvorených ako OpenAccess. Aj preto potrebujeme dôveryhodné úložiská a certifikáty, ktoré pomôžu nájsť najlepšie riešený archív. Popri auditovom nástroji TRAC existuje i JAMBORA, čo je viac „self-auditing-tool“.

Na záver konferencie vystúpila Pat Mansonová z Európskej komisie a predstavila možnosť získania finančných prostriedkov z FP7 ICT programu. Predstavila politiku EÚ „i2010 Digital Library“. Európska komisia odporúča mať do polovice roku 2008 národné stratégie pre digitalizáciu, do konca roku 2009 mať legislatívu a infraštruktúru na podporu digitálneho uchovávania na národných úrovniach.

Na koniec už len závery z konferencie. Knižnice a pamäťové inštitúcie musia vyvíjať tlak na vydavateľov, vypracovať požiadavky ale aj podmienky na tvorbu produktov. Kľúčovým problémom je dodržiavanie autorského práva a správna prezentácia opodstatnenosti archívov na verejnosti. Potrebné je zaviesť certifikáciu dôveryhodných úložísk, vytvárať softwarové úložiská, podporovať modulárnosť a jasnú architektúru repozitárov. EÚ má podporovať národné agentúry a ich aktivitu v medzinárodných organizáciách. Uchovávanie a digitálna ochrana je proces, a preto je potrebné začať čo najskôr. V neposlednom rade je potrebné dodržiavať štandardy. Vhodné je vytvoriť jednotný náhľad, spojiť množstvo existujúcich projektov a tým umožniť z jedného portálu prezentovať výstupy národných i medzinárodných projektov.