OSOBNÁ DATA

Narodený: 25. 2. 1904 Záriečie, Rakúsko-Uhorsko (teraz Slovenská republika)

Zomrel: 26. 9. 1976 Bratislava, Československo (teraz Slovenská republika)

Národnosť: slovenská

PORTRÉT

NEJDÔLEŽITĚJŠIE OSOBNÉ A PROFESNÉ ÚDAJE

Ján Čaplovič bol významný slovenský bibliograf, literárny historik a knihovník. Zameriaval sa najmä na výskum staršej slovenskej literatúry, dejín časopisectva a novinárstva, jeho práce významne zasahujú aj do oblasti bibliografie a dejín kníhtlačiarstva. Svojou činnosťou významne prispieval k výskumu staršej slovenskej literatúry, retrospektívnej bibliografie a kníhtlačiarstva. Publikoval nielen v periodikách na Slovensku, ale i v dolnozemských novinách a časopisoch. Veľkú časť jeho práce zaberali literárno-historické výskumy života a diela Daniela Krmana, Juraja Tranovského, Jána Silvána a Jana Amosa Komenského. Ťažisko jeho práce spočívalo najmä v knihovníckej činnosti a v tvorbe súpisov starých tlačí, čím sa mu podarilo doplniť mnoho chýbajúcich článkov nielen v slovenskej literatúre, ale aj v bibliografii, a podnietiť ďalší výskum v týchto oblastiach.

ŽIVOTNÝ PRÍBEH

Čaplovič pochádzal z evanjelickej rodiny. Otec Ján Čaplovič (1876-1925) pôsobil ako evanjelický kazateľ v dolnozemskej Kovačici, jeho matka Mária (1879-1942), rod. Bujnáková, rodáčka z Dolného Kubína, bola učiteľkou. V takto usporiadanej rodine získaval Čaplovič už od útleho detstva dobré základy pre národné uvedomenie. Významne k tomu prispel aj fakt, že jeho otec patril medzi významných budovateľov dolnozemského slovenského národného života. Korene Čaplovičovej rodiny však siahajú do Jasenovej na Orave, odkiaľ pochádzali jeho starí rodičia a neskôr do Záriečia pri Púchove, kde bol jeho otec v roku 1903 zvolený za evanjelického farára a kde sa Ján Čaplovič 25. februára 1904 aj narodil. V tom istom roku sa však jeho otec stal farárom dolnozemských Slovákov v už spomínanej Kovačici, kde Ján Čaplovič prežil aj svoje detstvo. Vzhľadom na slovenské národné presvedčenie sa Čaplovičov otec dostal v Kovačici do sporu s cirkevnými predstaviteľmi a uhorskou vrchnosťou, ktorí sa tu usilovali o maďarizáciu. Následkom bolo jeho odvolanie z funkcie farára a súdenie. Ján Čaplovič st. však zostal Kovačici verný a odmietol aj pozvanie do Ameriky a na Slovensko, kam bol pozývaný v roku 1918 slovenskými evanjelickými zbormi. Na Slovensko nakoniec neprišiel otec, ale syn. V rokoch 1918-1926 tu absolvoval základné, stredoškolské a vysokoškolské štúdium. V roku 1926 však bol po smrti svojho otca zvolený za evanjelického farára v Kovačici, kam odchádza už aj so svojou manželkou Oľgou Drobnou (1909-1992), ktorá bola dcérou bratislavského evanjelického farára Jána Drobného (1880-1930). V roku 1933 sa rozhodol splniť si svoj sen a habilitovať sa za univerzitného učiteľa v odbore starších českých a slovenských literárnych dejín. Preto sa vracia späť do Bratislavy, kde pôsobí ako redaktor a prispievateľ vo viacerých periodikách. V roku 1939 ostal bez zamestnania a preto odchádza späť do Juhoslávie, kde krátky čas pôsobí ako evanjelický kazateľ, pretože ešte v tom istom roku odchádza do Paríža, kde plánoval uplatniť sa ako redaktor v oblasti politickej publicistiky s cieľom mať možnosť aktívne sa zapojiť do československého odboja. Po redaktorskej činnosti v Paríži odchádza do Londýna, kde v tejto práci pokračuje. V strede jeho záujmu bola najmä kritika politickej situácie na Slovensku, za čo bol v roku 1944 aj odsúdený v neprítomnosti. Po skončení 2. svetovej vojny sa Čaplovič konečne vracia na Slovensko, kde žije až do svojej smrti v roku 1976.

PROFESIONÁLNA KARIÉRA

Vzdelanie

Základné vzdelanie získal Ján Čaplovič na ľudovej škole evanjelického zamerania v rodnej Kovačici, po jeho skončení navštevoval gymnázium v Békešskej Čabe, Sarvaši a Gymnázium Michala Miloslava Hodžu Liptovskom Mikuláši, ktoré ukončil maturitou v roku 1922. V rokoch 1922-1926 absolvoval vysokoškolské štúdium teológie na Evanjelickej vysokej teologickej škole v Bratislave (v školskom roku 1924/25 študoval teológiu v Prahe) a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na základe predloženej dizertačnej práce na tému K začiatkom literárneho života na Slovensku mu bol v roku 1927 udelený titul doktor filozofie.

Odborná činnosť

1. Obdobie kazateľskej a historiografickej činnosti (1926-1933)

Po príchode do Kovačice sa Čaplovič začal venovať naplneniu svojich študijných ambícií. Nevenoval sa však len kazateľskej činnosti, ale výrazne zasiahol aj do organizovania tamojšieho kultúrneho života: bol zakladateľom a budovateľom viacerých inštitúcií, ako bola napr. nedeľná škola, Slovenská ústredná knižnica v Petrovci, Československý zväz v Juhoslávii, Matica slovenská v Juhoslávii, Slovenský evanjelický sirotinec v Kovačici a iné. Zároveň sa venoval aj vedeckej činnosti a spracoval tamojší evanjelický zborový archív v monografii Dejiny slovenského evanj. a. v. cirkevného sboru v Kovačici.

2. Obdobie publicistickej činnosti na Slovensku (1933-1938)

Po návrate do Bratislavy spočiatku pôsobil ako redaktor Robotníckych novín a periodika Jednota, kde sa venoval protinacistickej publicistike. Keď tieto noviny prestali vychádzať, zostal nezamestnaný a v roku 1939 odchádza späť do Kovačice, kde pôsobí jeden rok ako evanjelický farár.

3. Obdobie publicistickej činnosti v zahraničí (1939-1945)

Hneď po vypuknutí 2. svetovej vojny emigroval do Paríža. Tu prispieval do týždenníka Československý boj a do Slovenského chýrnika. V roku 1940 odchádza do Londýna, kde sa v roku 1942 stal prvým podpredsedom Štátnej rady ČSR v Londýne. V emigrácii sa nezameriaval len na novinársku činnosť, ale stáva sa aj príležitostným vydavateľom politických veršov Janka Jesenského Pred ohnivým drakom.

4. Obdobie knihovníckej a bibliografickej činnosti (1945-1976)

Po skončení vojny Čaplovič prichádza na Slovensko. V prvých rokoch bol redaktorom znovu vydávaných Robotníckych novín, ale aj prispievateľom iných periodík, ako napr. Evanjelický hlásnik, Mladý svet, Nový rod, Bratrsto, Svit, Národná jednota, Národný kalendár, neskôr Hlas práce, Nový hlas a Práca, kde pracoval až do roku 1948. V tomto roku začala aj jeho knihovnícka kariéra, pretože sa stáva riaditeľom Univerzitnej knižnice v Bratislave (1948-1951). Vo svojej funkcii inicioval mnoho moderných zmien týkajúcich sa doplňovania fondu, zriadenia osobitného referátu pre výmenu publikácií, oddelenia akvizície, referentského systému, depozitnej knižnice OSN a i. Stredobodom jeho pozornosti nebolo len riadenie knižnice, ale aj aktívne organizovanie slovenského knihovníckeho života: v roku 1949 sa stal podpredsedom Spolku slovenských knihovníkov (v roku 1950 predsedom). Venoval sa aj knihovníckemu vzdelávaniu a jeho úsilie v tomto smere bolo zavŕšené zriadením vysokoškolského štúdia knihovníctva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1951, ktoré vzniklo z jeho podnetu. V tomto období sa začal venovať aj výskumu dejín knižnej kultúry, bibliografickej činnosti a štúdiu diela Pavla Országha Hviezdoslava, čoho výsledkom boli viaceré štúdie. Koncom roku 1951 bol z funkcie riaditeľa Univerzitnej knižnice odvolaný. Potom Čaplovič krátko pôsobil ako knihovník Evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave, ako bibliograf a dokumentátor Ústavu slovenskej literatúry SAV. Svoju bibliografickú a vedeckú činnosť zavŕšil v Lyceálnej knižnici v Bratislave (1954-1976).

Tu sa zameral na spracovanie fondu starých tlačí, predovšetkým vydaných na Slovensku. Táto práca dosiahla svoju knižnú podobu v roku 1963 pod názvom Tlače vydané na Slovensku do r. 1700 v býv. lyceálnej knižnici. Zameriaval sa aj na publikačnú činnosť k výskumu dejín knižnej kultúry, ale najmä na realizovanie svojej dávnej myšlienky - napísať bibliografiu. Jeho dlhoročné úsilie, kedy navštevoval slovenské historické knižnice a tvoril záznamy o starých tlačiach v ich fondoch, bolo naplnené v roku 1972 vydaním Bibliografie tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700, ktorej 2. diel vyšiel až po jeho smrti v roku 1984 (dokončil ho J. Telgársky). Obidva zväzky bibliografie sa právom stali nenahraditeľnou základňou slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie.

Členstvo v organizáciách

Vo Veľkej Británii počas 2. svetovej vojny bol vymenovaný za člena Štátnej rady Republiky československej. Bol podpredsedom ľavicovo orientovaného spoločenského a kultúrneho Czechoslovak-British Friendship klubu. V roku 1949 sa stal podpredsedom Spolku slovenských knihovníkov a v rokoch1950-1951 bol jeho predsedom.

CITÁTY Z DIELA

Čaplovič najlepšie vlastnými slovami vyjadril význam jeho veľkolepej bibliografie (Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700, 1972, s. 35-36).:

"Keď aj pri uvedomovaní si všetkého toho vychádza súpis v terajšej, nie dokonalej podobe, má to dve príčiny. Nazdávam sa, že aj takto bude výdatnou a užitočnou príručkou pre vedeckých a odborných pracovníkov, najmä slovenských, podstatne uľahčí ich prácu, predíde zdĺhavému a často zbytočnému hľadaniu potrebných diel."

Vo svojom diele O štúdiu staršej literatúry slovenskej (1953, s. 107) vyjadril význam literárneho bádania:

"Odmietanie len čisto popisnej faktografie nesmie znamenať nezáujem o fakty, odmietanie ich štúdia. Nevystačíme s povrchným a preto i jalovým prehodnocovaním starého materiálu. Potrebujeme dôkladnejšie a pravdivejšie poznávať svoju literárnu minulosť, keď máme ďalej rozvíjať celé slovenské kultúrne dedičstvo."

Nielen jeho monografické diela a štúdie, ale aj vlastné slová dokazujú jeho lásku k histórii:

"Hovorí sa, že dejiny sú učiteľkou života. Minulosť je síce mŕtva, ale len vtedy, keď je zahalená rúškou zabudnutia, len tomu, kto ju dobre nepozná. Kto však vhĺbi sa do nej, komu neostanú neznáme tie pominulé deje, ten môže z nich čerpať mnoho naučenia, môže ich znovu prežívať a mať požehnanie z toho." (Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici, 1928, s. 1)

V zachovaných výpiskoch (Výkaz práce v roku 1972, s. 1-2) opísal svoju knihovnícku činnosť v Lyceálnej knižnici v Bratislave:

"Zamestnaný som bol po celý čas na štvrtinový pracovný úväzok: dve hodiny denne. Pracoval som pravidelne od 15. do 17. hodiny, - čo je vhod najmä vedeckým pracovníkom zamestnaným alebo študujúcim pred tým časom inde, - ale keď bolo potrebné, preložil som tie hodiny aj na iné. ... Okrem toho vyšla už prvá časť mojej obšírnej, dlhé roky pripravovanej práce, Bibliografia tlačí vydaných.... Podľa knihy návštev Lyceálnu knižnicu vyhľadalo 744 osôb..."

V Čaplovičových poznámkach (Slovenská bibliografia 18. storočia. Rukopis) možno nájsť jeho úvahy nad budúcnosťou Ústrednej knižnice SAV:

"Ústredná knižnica SAV mala by sa ujať práce na slovenskej národnej retrospektívnej bibliografii. Takú prácu robia aj knižnice iných akadémií, napr. ČSAV v Prahe... Touto odbornou, resp. vedeckou prácou stúpla by aj vážnosť ÚK SAV, úroveň jej činnosti. Ale taká práca je aj naliehavou slovenskou potrebou".

VYBRANÁ BIBLIOGRAFIA

I. ČASŤ: diela J. Čaploviča

(v rámci typov dokumentov usporadované chronologicky)

Monografie

K životopisu J. Tranovského : vydavateľské boje o Citharu Sanctorum pred poldruha stoletím. Bratislava : Učená spoločnosť Šafárikova, 1936. 24 s.

Vydanie Tranovského kancionálu. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1936.

Z bratislavských knižníc : sborník k 30. výročiu Knižnice Slovenskej univerzity. Bratislava : Tatran, 1950. 135 s.

Život a dielo Pavla Országha Hviezdoslava vo fotografii. Bratislava : Tatran, 1952. 16 s.

O štúdiu staršej literatúry slovenskej. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1953. 111 s. Umenie a život, sv. 25.

Tlače vydané na Slovensku do r. 1700 v býv. lyceálnej knižnici. Bratislava : Ústredná knižnica SAV, 1963. 64 s. Bibliografické materiály ÚK SAV, č. 6/1962.

Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. 1. diel. Martin : Matica slovenská, 1972. 555 s. Slovenská národná retrospektívna bibliografia. Séria A. Knihy, 1. a.

O Slovensku a Slovákoch. Bratislava : Tatran, 1975. [29] s. Pamäti a dokumenty, zv. 33.

Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. Diel 2. Zostavil Jozef Telgársky. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1984. 933 s. Slovenská národná retrospektívna bibliografia. Séria: A-Knihy.

Dejiny slovenského evanj. a.v. cirkevného sboru v Kovačici. 1. repr. vyd. Bratislava : SLOVART-TREND, 1991. 248 s. Monografie osád. Nezmenený reprint z pôvod. vydania z roku 1928. ISBN 86-82035-01-4.

Štúdie a články

Bratislavské lýceum a slovenské národné obrodenie1780-1830. In K počiatkom slovenského národného obrodenia. Bratislava : [s.n.], 1964, s. 285-302.

Pohľad do slovenských kláštorných knižníc, najmä jezuitských. In Knižnica, 1950, roč. 2, s. 54-59.

Príspevky k dejinám slovenského školstva v Ambróziho análoch. In Jednotná škola, 1954, roč. 9, č.

5, s. 590-596.

Belove neznáme diela. In Knižnica, 1958, roč. 10, č. 1, s. 25-30.

Bornemiszova tlačiareň a Slováci. In Knižnica, 1950, roč. 2, s. 144-145.

Literárne začiatky Jána Silvána. In Slovenská literatúra, 1955, roč. 2, č. 3, s. 73-84.

Rukopisy

Slovenská bibliografia 18. storočia. [2] s. Rukopis. Uložené v Lyc. knižnici v Bratislave.

Výkaz práce v roku 1972 : (do 15. decembra). 2 s. Rukopis. Uložené v Lyc. knižnici v Bratislave.

II. ČASŤ: diela o J. Čaplovičovi

(použité pri písaní štúdie)

Encyklopédia slovenských spisovateľov. 1. zv., A-O. Bratislava : Obzor, 1984. Heslo Čaplovič, Ján, s. 98.

Ján Čaplovič. In Knihovnícky obzor [online]. 02/2003 [cit. 2005-03-20]. Dostupné na internete <http://www.galantskakniznica.sk/knihobzor2-03.htm#jan>.

KOVAČKA, M. Ján Čaplovič-bibliograf a historik [online]. [Martin : Slovenská národná knižnica, 2004] [cit. 2005-03-02]. Dostupné na internete: <http://www.snk.sk/nbuu/jc.doc>.

PYTLOVÁ, Z. Ján Čaplovič-život a dielo : (kolokvium). In Aktuality [online]. 1/2004. [cit. 2005-04-01]. Dostupné na internete: <http://www.ulib.sk/index/go.php?id=915〈=sk>. ISSN 1335-5066.

Slovenský biografický slovník : (od roku 830 do roku 1990). 1. zväzok, A-D. Zodp. redaktor Štefan Valentovič. Martin : Matica slovenská, 1987. 589 s. Heslo Čaplovič, Ján, s. 405.

UHORSKAI, P., et al. Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry. I. zv. Liptovský Mikuláš : Trannoscius,1997. ISBN 80-7140-143-9. Heslo: Čaplovič, Ján, s. 55-56.

ŽIBRITOVÁ, G. Na margo významného jubilea Dr. Jána Čaploviča. In Knižnica. ISSN 1335-7026, 2004, č.11-12, s. 548-549.