Konferencia Library Marketing Tuesday (skrátene LMT) sa konala v utorok 4. septembra 2012 a bol to už jej druhý ročník. Zároveň to bolo akési “rozlúčenie” s Partnerskou sieťou informačných profesionálov (skrátene PARTSIP), ktorá po 3 rokoch fungovania touto udalosťou oficiálne ukončila svoje fungovanie. Projektová manažérka PARTSIPu, Laďka Suchá, ale prítomným sľúbila, že PARTSIP bude vo svojich aktivitách aj naďalej pokračovať a taktiež chce nasledujúci rok pripraviť ďalší ročník LMT. Celým dňom nás prednáškami sprevádzala moderátorka Olga Biernátová, známa napríklad spoluprácou s Knihou Zlín. Pre tých, ktorí sa nemohli dostaviť, bol zaistený livebloging a tak bolo možné sledovať konferenciu i z pohodlia domova.

Konferencia prilákala mnoho mladých poslucháčov pripravených vstrebávať inšpiratívne podnety

Pre človeka, ktorý sa o dané oblasti zaujíma, museli byť jednotlivé vstupy prednášajúcich minimálne podnetné a zamyslenia-hodné vtipnou perličkou bolo iste i poodhalenie toho, čo sa vlastne dialo v zákulisí natáčania známej televíznej reklamy s čivavami a Petrom Čtvrtníčkom.

A křeček by nestačil?

Adam Hazdra, jeden z mála odborníkov v Českej republike pôsobiaci na poli designu služieb, si pripravil prednášku s názvom: A křeček by nestačil?, so zrozumiteľnejším podtitulom: Co se marketéři mohou naučit od knihovníků. A. Hazdra hovoril najmä o ceste po knižniciach, pojazdnej ne-konferencii, ktorú absolvoval na jar so svojimi spolupracovníkmi, s cieľom zistiť, ako to v knižniciach v republike vyzerá, aké služby poskytujú a ako zvládajú design služieb. Krátko po uskutočnení tejto cesty sa k nemu dostal príbeh pani, ktorá sa akcie zúčastnila. (Celý príbeh si môžete prečítať tu: http://blazavomackova.blogspot.cz/2012/05/klokan-v-knihovne.html)

Do knižnice, v ktorej pracuje, prišlo dievčatko, a ona sa ho podľa vzoru toho, čo sa na konferencii dozvedela, opýtala, čo jej v knižnici chýba. Dieťa odpovedalo, že by chcelo, aby bol v knižnici klokan. Pani sa najprv snažila nájsť nejakú náhradu (škrečok, knižky o klokanoch, plyšový klokan), no potom sa priania chopila zodpovedne a v súčasnej dobe sa knižnica volá Knihovna u klokana Kamila, dievčatko sa s celou triedou dostalo na výlet do pražskej ZOO a mesto, v ktorej sa knižnica nachádza, adoptovalo skutočného klokana. Video z knihovníckej pojazdnej ne-konferencie si môžete pozrieť tu: http://vimeo.com/43130939.

Adam Hazdra, pracovník Jihomoravského inovačného centra

Zážitek nemusí být nutně dobrý, postačí, když je silný

Velmi praktickou bola prednáška Pozorovnáni ničím nenahradiš, ktorú si pripravili Lukáš Marvan a Martin Kopta zo spoločnosti Seznam.cz. Prišli porozprávať o tom, ako čo najlepšie otestovať užívateľské rozhranie. „Lukáš se k tomu dostal jako kodér. To je takovej špatnej programátor, který neumí moc programovat, ale ještě něco zvládne.“ uviedol veci na pravú mieru hneď na úvod Martin Kopta. V teoretickej časti svojej prednášky pomocou prezentáciu ukázali jednotlivé kroky, ako postupovať pri testovaní čo najefektívnejšie, čomu sa vyhnúť a čo naopak nevynechávať. Do popredia kládli najmä to, aby sa človek pri testovaní cítil príjemne a nie ako v škole, na skúške, aby mal dostatok pohodlia (zaistené občerstvenie, možnosť navštíviť pred testovaním WC), aby nebol nervózny a aby komentoval svoju činnosť. Taktiež vysvetlili, že na vychytanie múch v užívateľskom rozhraní nie je potrebné kvantum testovaných, ale kvalita a že plne postačí 5 testovaných osôb. Dôležité je tiež (správne) kladenie otázok (prečo ste urobili tento krok, kde by ste hľadali menu, ako by ste postupovali, čo vás zmiatlo na tejto stránke, čo je neprehľadné a čo vám naopak uľahčuje orientáciu, atď.).

V druhej, praktickej časti svojho vstupu, ukázali krátke testovanie na dobrovoľníčke z publika. Zadaním bolo, aby zistila (samozrejme pomocou internetu), či knižnica v Prahe na námestí 14. října má vo svojom fonde knihu Broučci od Jana Karafiáta, ilustrovanú Vojtěchom Preissigom. Dobrovoľníčka komentovala jednotlivé rozhodnutia a kroky, ktoré pri hľadaní učinila a Lukáš Kopta vysvetľoval, čo sa dá na základe jej postrehov z testovania zistiť. Pre tých, ktorých by to zaujímalo len dodám, že sa jej to zistiť nepodarilo.

Příběh – nejefektivnější způsob předání informací

O príbehoch, ako pomôcke pri podnikaní a budovaní image organizácií, prišiel porozprávať Radek Sedláček, partner spoločnosti GrowJOB insitute, ktorá sa zaoberá tvorbou firemných vízií. Dôležitosť príbehu vo firemnej komunikácii demonštruje napríklad značkou Coca-cola. Coca-cola nepredáva cukrovú vodu, predáva šťastie. Napríklad ich happiness truck, kamión, ktorý vyrazil do rozvojových zemí a chudobné deti si z neho mohli zdarma načapovať colu.

Značka není logo

Vtipná a jemne kontroverzná prednáška Adama Hrubého publikum tiež zaujala. Adam Hrubý je designer („Táta nechtěl abych byl designer, tudiž jsem designer z donucení“, priznal na úvod) a kreatívec, medzi náplň jeho práce patrí i budovanie a tvorba značiek pre klientov. Značka ako taká bola i témou jeho prednášky na LMT. Na úvod nechal kolovať mikrofón s otázkou, čo si publikum myslí o tom, čo značka vlastne je. Značka nie je logo, značka nie je produkt, značka nie je názov a ani knižnica. Značka je vnútorný pocit človeka.

IDEA x IDENTITA = SILA ZNAČKY

Adam Hrubý hovoril hlavne o zložke identit a o jej vizuálnom prevedení

A. Hrubý vysvetlil, že na to, aby bola značka silná, nestačí len nápad a nestačí len identita. Idea a identita musia kráčať ruka v ruke. Áno, je to banálne, ale nie je to až tak jednoduché. Prednášajúci vysvetlil, že hoci je vizuálna identita dôležitá, je len slúžkou značky a odkazuje na ňu. Funguje to tak preto, že vizuálny cortex, čo je časť mozgu, ktorá spracováva to, čo vidíme, spolu s ďalšou dôležitou časťou mozgu, hypocampusom, tzv „vyvolávacou časťou“, vytvárajú identitu. A. Hrubý tento fakt o pár minút neskôr demonštroval tým, že nám na plátne ukázal nejaké obrázky, na základe ktorých sme my boli schopní určiť, o ktorú značku sa jedná, napriek tomu, že tam chýbali názvy. (Napríklad jednoduchý obrázok graduovanej modrej farby, pri ktorom je zrejmé, že ide o značku O2.)

Veľmi zaujímavé bolo jeho zrovnanie troch najvýznamnejších „značiek“ v dejinách ľudstva (samozrejme, z jeho pohľadu) a to kresťanstva, nacizmu a Apple. Poukázal na to, že všetky tri zmienené značky majú spoločných menovateľov a tými sú: vízia (spasenie po smrti, vyhladenie Židov, krásny HW, funkčný SW), big idea (raj, Lebensraum, cool), cool CEO (pápež, Hitler, Steve Jobs), slogan (Amen, Heil Hitler, Think different), brand book (Biblia, Mein kamf, webové stránky), vizuálny štýl, miesto uctievania a uniforma. Chcem však podotknúť, že celá jeho prednášku je nutné brať s nadhľadom, ktorý sám A. Hrubý do svojho prejavu vkladal.

Každý zákazník je můj mladší sourozenec

Michaela Losekoot mala z prednášajúcich asi najzaujímavejšie povolanie. Booklover v českom internetovom kníhkupectve Martinus. Vo svojej prednáške Let´s rock, sa zamerala najmä na popis marketingových aktivít firmy, v ktorej pracuje, na tipy, ako pomôcť návštevnosti na sociálnych sieťach, na rôzne akcie s využitím twitteru, či instagramu. Martinus takisto prevádzkuje hru Knihobežník, ktorá funguje na princípe geocachingu. V zákazníkovi sa snažia svojimi aktivitám vzbudiť tzv. WOW efekt, vďaka ktorému im zákazníci zostanú verní.

Facebook podľa M. Losekoot dôležitý nie je, kvôli čomu sa z publika ozval komentár s trochu kritickým podtextom. Vyčítal prednášajúcej preferovanie Twitteru na základe toho, že účet tam majú založení tzv. opion leaderi, a pýtal sa, či to predsa len nie je hra na vlastnom malom piesočku. Keďže väčšina ľudí a to znamená aj zákazníkov, disponuje Facebook účtom a Twitter je ešte stále výsadou menšiny. Divák kritizoval, že sa tým spoločnosť vlastne od klienta vzďaľuje, hoci jeho prioritou by malo byť dostať sa k nemu čo najbližšie.

The Bookfather: Join the family

Ďalšou prednášajúcou ženského pohlavia bola Jana Částková, student brand manager v spoločnosti Red Bull. J. Částková vzbudila pozornosť divákov hneď na úvod a upozornila ich na to, že keď budú rýchlo reagovať a odpovedať, prípadne mať trefné dotazy, dostanú plechovku už spomenutého nápoja. Doménou J. Částkovej je event marketing a o ňom rozprávala vo svojej prednáške Live it or leave it. Základom event marketingu sú emócie a spoločný zážitok. Ako príklad jednej zo svojich akcií uviedla mafiánsku hru na základe knižnej predlohy Krstný otec (Godfather), ktorú dala dohromady spolu s Olgou Biernátovou. Hra niesla názov Boofather a bola pokračovaním údajne úspešného Boohuntera.

Cieľom hry bolo naučiť študentov Univerzity Tomáša Baťu vyhľadávať v katalógu knižnice, no zábavnou, hravou formou. Študenti postupovali podľa jednotlivých indícií a keď sa dostali dostatočne ďaleko, mohli sa „pridať do rodiny“. Samozrejmosťou bola propagácia eventu na facebooku. Chybou prednášky však bolo, že pre nás divákov nebolo zo začiatku úplne jasné, akú funkciu hra plnila, podľa slov prednášajúcej sa zdalo, že išlo len o zábavnú akciu na poli knižnice. Skutočný zámer eventu J. Částková vysvetlila až po otázke z publika.

Nikdy nepracuj sám!

Grafický designer v spoločnosti IDENTA, Pavel Šarbort, ako jediný priniesol na konferenciu konkrétny a premyslený nápad. Využiť knižnice ako co-workingové centrá. Co-working bol pre mňa pred konferenciou neznámym pojmom a preto bola pre mňa táto prednáška (subjektívne) jedna z najprínosnejších. Co-working rieši problém ľudí, ktorí pracujú doma a nemajú na prácu dostatočný pokoj, prípadne ich rodina nie je ochotná akceptovať, že doma skutočne pracujú. Co-workingové centrá sú väčšie kancelárie, kde môže človek pracovať v spoločnosti ostatných, pretože je dokázané (a potvrdil to aj Adam Hazdra), že človek toho spraví viac a je viac motivovaný, keď sa nachádza v spoločnosti ďalších pracujúcich. „Ať se z freelancerů pracujících doma nestanou neandrtálci. A pokud už se stali, přiveďte je k nám”.

Moderná knižnica by mala mať všetko, čo co-workingové centrum potrebuje a keď nemá, dá sa tomu dopomôcť. Wifi, odhlučnená miestnosť, oddychová zóna, dostatočne priestranné pracovné miesta, možnosť telefonovať, zásuvky. Knižnice navyše poskytujú zázemie kvalitnej literatúry, ktorá sa k práci môže hodiť tiež. P. Šarbort sa však tiež neminul kritike a to hlavne preto, že jeho predstava súčasnej knižnice bola predsa len prehnane zastaraná.

Pavel Šarbort sa pripravuje na prednášku (zdroj: FB profil PARTSIP)

Zombie´s read!

S prednáškou J. Částkovej úzko súvisela prednáška UX designera a developera, Jana Vlčka, Gamifikace v knihovnách. Už z názvu je jasné, že ide o vnesenie herných prvkov do prostredia knižníc. Ľudia sa radi „hrajú“, radi zbierajú body, radi sa zúčastňujú vernostných programov. (Napr. postupné vypĺňanie údajov v Linkedin navodzuje dojem, že sa dostávame do ďalšieho levelu.) J. Vlček spomenul hru Zombie´s run, ktorá slúži ako motivácia pre tých, ktorí chcú začať behať. Je to vlastne mobilná aplikácia, ktorá kontroluje počet ubehnutých kilometrov (človek akože uteká pred zombíkmi) a na základe istého počtu km sa dostáva do ďalších a ďalších levelov. Verzia do knižníc by sa mohla volať Zombie´s read a jej cieľom by bolo prečítať čo najviac kníh. Problémom sa ukázal technický detail: ako by aplikácia kontrolovala prečítané stránky...

Vypněte ještěra v sobě a využijte překážky

O nielen tejto téme prišiel úplne na záver konferencie porozprávať Martin Jaroš, súčasný riaditeľ marketingovej komunikácie v T-mobile. Sympatie publika si získal okamžite prehlásením, že miluje knižnice. Túto skutočnosť sme si mohli jednoducho overiť na Twitteri, kde počas celého dňa zúčastnení prispievali pod oficiálnym hashtagom konferencie #lmt2012.

Martin Jaroš stojí za reklamnou kampaňou s čivavami a Petrom Čtvrtníčkom, ale napríklad aj za reklamami s Chuckom Norrisom a sám sa publiku predstavil ako „reklamní krysa“. Jeho prednáška s názvom „Jak se dělají nápady aneb i kreativita sa dá (částečne) naučit“ bola rozdelená do niekoľkých blokov. Prvý z nich divákom načrtol problém získavania správnych zadaní a kladenia si správnych otázok a jeho čiastočné riešenie. M. Jaroš použil príklad z obdobia renesancie a využil čiastočne fiktívny príbeh Júliusa II, Michelangela Buonarrotiho a Sixtínskej kaplnky. Zadanie pre Michelangela sa postupne menilo z „Prosím vymaluj ten strop“, cez „Potřebujeme zakrýt ty fleky na omítce“, až po „Prosím, pokryj ten strop malbou, která oslaví Boha a nadchne člověka“. Poukázal tým na to, čo dokáže dobre zvolené zadanie úlohy a dobre premyslenie si toho, čo človek vlastne v skutočnosti chce.

Martin Jaroš, riaditeľ marketingovej komunikácie v T-mobile (zdroj: FB profil PARTSIP)

Druhý blok sa venoval už zmieneným čivavám a niesol mierne surrealistický názov „Vypněte ještěra v sobě a využijte překážky“. M. Jaroš sa rozhovoril o tom, ako vlastne vznikla celá tá vtipná reklama s Čtvrtníčkom, a že v jej pozadí je úplne niečo iného, ako by sme si mysleli. Stručne povedané: Nie je všetko tak, ako sa zdá – plán tejto reklamy vznikol z čistého zúfalstva a takmer nestihnutia deadline, kedy šéf zatrhol pôvodné a už skoro úplne hotové spoty s kaprami. Jašter je v tomto prípade symbolom negativistického zmýšľania a všetkého toho zle naladeného a vzdávajúceho sa, čo sa nám v ťažkých chvíľach rodí v hlave. Celú historku si môžete vypočuť a pozrieť na videu, za ktoré patrí veľká vďaka študentom Informačných štúdií a knihovnícta, Josefovi „Choze“ Blažkovi a Adele „Shirley“ Hrivnákovej. Zdokumentovali všetky vstupy prednášajúcich a videá nájdete tu: http://vimeo.com/album/2072412.

Tretí a štvrtý obsahovali rady, ako docieliť úspech, „Postavte si překážku sami“ a „Obejděte nápad a zaskočte ho zezadu“, kde M. Jaroš popisoval priebeh vzniku nápadu na reklamy s Bolkem Polívkou. Piaty blok obsahoval zoznam malých tipov na to, ako si poradiť so stratou kreativity, medzi iným M. Jaroš odporúčal zúčastniť sa svadby, ideálne nie tej svojej alebo sa pobaviť s niekým cudzím v čakárni. V šiestom bloku radil využiť staré a osvedčené triky, napríklad maľovanie myšlienkových máp, ktoré ale, ako sám priznal, on veľmi neobľubuje. Jeho posledné rady zneli „Neblbněte“ a „Buďte odvážní“.

Celá prednáška M. Jaroša pôsobila veľmi uvoľnene, ukázal sa ako sympatický a schopný rečník a zabávač a navyše mali jeho slová aj vypovedaciu hodnotu. Pre mňa osobne bol jeho výstup najzaujímavejším z celého dňa a sympatické mi bolo aj to, že nepoužíval také veľké množstvo (zbytočných) anglických fráz, ako ostatní prednášajúci.

Záver

Konferenciu hodnotím ako pre mňa veľmi prínosnú a výborne zorganizovanú, hostia boli taktiež zvolení veľmi dobre a ani jeden z nich nenudil. Dúfam, že PARTSIP svoj sľub dodrží a Library Marketing Tuesday usporiada aj budúci rok a pozve ďalších zaujímavých ľudí a profesionálov z praxe. Takisto dúfam, že aj pre pracovníkov knižníc a marketérov bola táto fúzia zaujímavá, a že splnila svoj účel a aspoň minimálne dodala motiváciu pre nasledujúce aktitvity.

Zátišie s brožúrami (zdroj: FB profil PARTSIP)