Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici usporiadala 31. 3. 2006 v rámci tohoročného Týždňa slovenských knižníc už 6. ročník celoslovenského odborného seminára. Spoluorganizátorom podujatia bola Slovenská asociácia knižníc a odborným garantom bol, podobne ako v predchádzajúcich ročníkoch, generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice doc. PhDr. Dušan Katuščák. Seminár bol svojou tematikou voľným pokračovaním úspešného minuloročného podujatia, ktoré sa uskutočnilo pod názvom Marketing a public relations elektronických informačných služieb. Tentoraz sme hlavnú pozornosť zamerali na samotného knihovníka ako na ústredný bod celého procesu zmien a zavádzania nových metód i postupov v knižničnom prostredí. Našim hlavným zámerom bolo pozrieť sa na knižnično-informačné služby z aspektu sociálneho a psychologického. Zaujímali nás predovšetkým otázky osobnosti, osobnostných predpokladov, profesijného rastu, schopnosti komunikácie a spoločenského postavenia knižnično-informačného pracovníka v súčasnej etape rozvoja spoločnosti postavenej na vedomostiach. Pri zostavovaní úvodných prednášok sme spolupracovali s viacerými vysokoškolskými pedagógmi z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrice, ktorí prednášajú problematiku ľudských zdrojov a sociálnu psychológiu na Ekonomickej fakulte. Ich vystúpenia boli veľmi podnetné a priniesli iný uhol pohľadu na knižnično-informačné služby.

Prvá úvodná prednáška PhDr. Mariána Kiku z Ekonomickej fakulty UMB mala názov Psychologické aspekty v práci knižnično-informačného pracovníka. Autor vo svojej prezentácií potvrdil, že psychologické aspekty predstavujú veľmi dôležitú súčasť knižnično-informačnej práce a výraznou mierou ovplyvňujú kvalitu práce knihovníka, ale v konečnom dôsledku aj kvalitu práce celej knižnice. Knižnično-informačná služba predstavuje okrem iného aj priamy sociálny kontakt, ktorý je motivovaný informačnými potrebami používateľa.

Kontakt s používateľom rozčlenil dr. Kika do štyroch fáz. Poskytnutie služby začína prvým kontaktom s používateľom. Tu je veľmi dôležité, aké signály vysiela pracovník knižnice. Druhá fáza je vlastne stretnutie zoči voči =face to face. Tu je vo výhode pracovník knižnice, lebo je v domácom prostredí. Používateľ je „závislý na knižnici“. Vhodná je zákaznícka orientácia = ústretovosť a priaznivá kooperatívna atmosféra, čiže snaha o rovnocenné pozície.

Tretia fáza predstavuje analýzu informačnej potreby: používateľ presne vie, vie približne a nevie vôbec. Tu sa knihovník nezaobíde bez zručnosti efektívne verbálne i neverbálne komunikovať – predovšetkým aktívne počúvať, prezieravo sa pýtať a viesť rozhovor. Nezaobíde sa bez empatie, značnej dávky trpezlivosti a aj sebaovládania. Vo štvrtej fáze knihovník informuje používateľa o spôsobe riešenia jeho informačných potrieb. U skúsenejších používateľov nedochádza k problémom, to však neplatí o používateľoch, ktorí nechcú pochopiť určité limity alebo legislatívne nariadenia. V takýchto prípadoch sa knižnično-informačný pracovník dostáva do konfliktných situácií, musí odolávať psychickému tlaku, čeliť neoprávnenej kritike a zvládať stres. Medzi pozitívne psychologické aspekty knižnično-informačnej práce patrí intelektuálne podnetná práca, zväčša v tichom pracovnom prostredí, príležitosť pomáhať používateľom a získanie pocitu užitočnosti svojej práce.

Veľmi aktuálna a často diskutovaná v súčasnej spoločnosti je problematika rozvoja ľudských zdrojov. Túto problematiku prednáša na Ekonomickej fakulte Ing. Mária Seková, ktorá si pripravila na seminár príspevok z názvom Osobnostný manažment ako súčasť profesijného rastu knižnično-informačného pracovníka. Vo svojej prezentácií sa zamerala na problematiku osobnostného rastu – na sebariadenie ako významný, rozhodujúci proces, ktorý determinuje kvalitu života jednotlivca i spoločnosti. Riadenie samého seba patrí medzi najťažšie úlohy nášho osobného i pracovného života. Je predpokladom naplnenia nášho životného poslania, dosiahnutia cieľov i zvládnutia našich osobných i pracovných úloh. Traduje sa, že kto nedokáže riadiť sám seba, nedokáže riadiť nič, nedokáže zvládnuť filozofiu, vedu a umenie viesť iných ľudí, riadiť zložité procesy, riešiť problémy. Sebarozvoj predstavuje aktivity smerujúce k rastu a zvyšovaniu spôsobilosti vlastnej osobnosti na základe rozvoja zdedených vlastností, zveľaďovania pozitívnych a potláčania negatívnych čŕt (sebavýchova), na základe rozširovania nadobudnutých vedomostí (samoštúdium) a na základe zvyšovania praktických schopností a zručností (samovýcvik).

Namiesto záveru použila prednášateľka výstižný citát :

V živote je to už tak – najprv treba do života niečo vložiť a až potom môžeme od neho niečo očakávať. Každý, kto bude nacvičovať svoju myseľ dobrými, čistými a podnetnými myšlienkami obsiahnutými vo vedomostiach a inšpiračných zdrojoch, má predpoklad, že bude úspešný a v živote získa mnohé výhody.

J. Porvazník

Aj tretí príspevok na seminári bol z „dielne“ Ekonomickej fakulty UMB. Prednášku s názvom Znalostný manažment a jeho miesto v súčasnej etape rozvoja spoločnosti predniesla Ing. Dagmar Kokavcová. Zaoberala sa novým trendom súčasného manažmentu – manažmentom znalostí. Základným rámcom aplikácie manažmentu znalostí (vedomostí) je učiaca sa organizácia, pre ktorú je charakteristické :

1. schopnosť a ochota podeliť sa s vedomosťami;
2. schopnosť a ochota pochopiť, prijať a používať vedomosti;
3. schopnosť neustále sa učiť.

V učiacej sa organizácií sa učenie stáva jednou z hlavných činností a jeho rýchlosť môže byť zdrojom konkurenčnej výhody. Jeho výsledkom je rast kvality ľudských zdrojov cestou rozširovania znalostí a zručností. Znalostný manažment je potom procesom, ktorý využíva znalostné aktíva organizácie. Podľa jednej z definícií znalostný manažment zahŕňa efektívne prepojenie tých, čo vedia s tými čo vedieť potrebujú a premenu osobných znalostí na znalosti organizácie. Prvým krokom procesu zavedenia manažmentu znalostí je vytvorenie pozície manažéra znalostí. Mal by to byť vedúci pracovník, ktorého úlohou je predovšetkým zabezpečenie optimálnej ekonomickej realizácie znalostí v organizácii. K ďalším jeho úlohám patrí podpora získavania informácií a vedomostí, ich maximálne kreatívne využitie, zabezpečenie udržiavania „kľúčových“ znalostí organizácie a podpora zdieľania znalostí v organizácii.

Veľmi podnetným a zaujímavým, ale zároveň i netradičným bolo vystúpenie mimoriadneho profesora na Fakulte dramatických umení Akadémie umenia v Banskej Bystrici herca Jana Přeučila. Jeho prezentácia mala názov Schopnosť komunikácie. Zdôraznil dôležitosť správnej verbálnej i neverbálnej komunikácie v medziľudských kontaktoch, či už pracovných alebo aj osobných. Poukázal na význam hlasu a prvého dojmu pri stretnutí s používateľmi a pripomenul nutnosť úsmevu, na ktorý sa často zabúda. Podotkol, že každý človek má iné osobnostné predpoklady pre ústretovú komunikáciu s používateľmi, ale každý z nás sa tomto smere môže zdokonaľovať a rozvíjať svoje schopnosti komunikácie, ktoré sú i v rámci knižnično-informačných služieb veľmi potrebné.

Spoločenské postavenie a imidž knižnično-informačného pracovníka – to bol názov prednášky PhDr. Štefánie Petercovej zo Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. Vo svojom vystúpení sa pokúsila zodpovedať na otázky: Robíme dosť preto, aby sme zvýšili našu prestíž? Prezentujeme dostatočne našu profesiu? Sme dosť sebavedomí a hrdí na svoje povolanie? Vieme ako nás vníma verejnosť? Skonštatovala, že spoločenská prestíž knihovníka a informačného pracovníka nie je primeraná práci, ktorú vykonáva, avšak zmeniť túto skutočnosť je dlhodobá záležitosť.

Ako môže manažment knižnice ovplyvniť imidž profesie knihovníka?

• Dobrým výberom pracovníkov v prvej línií, systematickou personálnou prácou a výberom zamestnancov, kvalitným celoživotným vzdelávaním.
• Priestormi a estetickým vybavením knižníc.
• Prezentáciou knihovníckej práce na verejnosti.
• Dostatočnou motiváciou – platy, ocenenia, príjemné pracovné prostredie.
• Ľahkou prístupnosťou, odstránením bariér pri vstupe do knižnice.
• Menšou byrokraciou.

Ako môže imidž svojej profesie ovplyvniť sám knihovník?

• Dobrým vzťahom k svojej práci a ku knižnici, pracovať v súlade s tým, čo cítime.
• Sformulovať hodnoty a dodržiavať ich.
• Identifikovať sa so svojou prácou, poznať cieľ a vízie, podieľať sa na riešení problémov.
• Nebáť sa zmien, mať motiváciu niečo zmeniť a rozvíjať.
• Veriť si, že každý je na niečo dobrý.
• Byť ústretový voči každému používateľovi.

Prednášateľka zdôraznila, že priaznivý imidž knižničných a informačných pracovníkov sa určite zlepší, ak sa v knižničnom prostredí budú dodržiavať tieto základné zásady:

• Jednať zdvorilo
• Byť neustále aktívny
• Držať krok s dobou – inovovať. Sledovať konkurenciu a učiť sa od nej
• Vzdelávať sa, nadobúdať nové zručnosti
• Analyzovať sťažnosti
• Podporovať v zákazníkoch vernosť
• Byť súčasťou riešenia, nie problémov
• Urobiť dôležitým i ten najmenší článok služieb
• Nevybavovať si osobné vecí pred zákazníkmi
• Angažovať sa osobne
• Nenechať sa odradiť
• Pamätať, že úsmev je najjednoduchší a najlacnejší spôsob, ako si vylepšiť imidž

Aj ďalšia prednáška vychádzala z konkrétneho knižničného prostredia. Príspevok Knižnično-informačný pracovník v zrkadle učiacej (sa) organizácie predniesla Mgr. Daniela Džuganová, riaditeľka Univerzitnej knižnice P. J. Šafárika v Košiciach. Vo svojom vystúpení sa zamerala na akademické knižnice a na ich prínos v súčasnom spoločensko-informačnom prostredí. Zdôraznila nutnosť chápania informačnej výchovy ako výzvu pre knižnično-informačných pracovníkov. V súčasnosti ešte stále knižnica nie je vnímaná v dostatočnej miere ako informačné a vzdelávacie centrum. Na druhej strane i my knihovníci sa nevieme často odpútať od svojej tradičnej práce a myslenia, A to je práve podstata problému – „sme ako knižnica v tvorivom akademickom prostredí – učiacou (sa) organizáciou?“. Ak sa chce akademická knižnica považovať za učiacu sa organizáciu, potom v procese jej budovania je nevyhnutné postupovať po krokoch. Prvým krokom je vytvorenie vhodného prostredia, druhým sprostredkovanie istého správania sa, ktoré je viditeľné i pre používateľov knižnice, a tretím krokom by mala byť podpora zameraná na zlepšenie komunikačných zručností, ľudského prístupu a pod. Prednášateľka upozornila i na zaujímavú eurosmernicu, ktorá síce vyšla už v roku 1999, ale nič jej neubralo na aktuálnosti. Eurosmernica KIS - Sprievodca znalosťami a zručnosťami európskych odborných pracovníkov v odbore knihovníckych a informačných služieb bola riešená v rámci projektu DECIDoc (Rozvoj európskych kompetencií v oblastí informácií a dokumentácie) a veľmi cielene nadväzuje aj v súčasnosti na čoraz častejšie publikované odborné články, úvahy, smernice, projekty a iné dokumenty o odbornom vzdelávaní. Hlavným cieľom projektu bolo vytvoriť register európskych ”kompetencií” (odborných znalostí a zručností) pracovníkov v oblasti knihovníckych a informačných služieb. Okrem odborných kompetencií vytyčuje aj pätnásť hlavných vlastností, ktoré by mal mať knihovnícky a informačný pracovník. Sú to: adaptabilita, analytické schopnosti, predvídavosť, komunikačné schopnosti, schopnosť kritického hodnotenia, hĺbavá myseľ, rozhodnosť, schopnosť načúvať, tímový duch, iniciatíva, organizačné schopnosti, didaktická vnímavosť, vytrvalosť, precíznosť, schopnosť vyvodzovať závery.

O špecifikách manažmentu knižnično-informačnej inštitúcie hovorila vo svojom vystúpení riaditeľka usporiadateľskej knižnice PhDr. Oľga Lauková. Predstavila Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici, ktorá sa v posledných rokoch výrazne zviditeľnila ako moderné multikultúrne centrum i ako inštiúcia, ktorá má svoje miesto v celoživotnom vzdelávacom procese. Dobré výsledky knižnica dosiahla i vďaka osvedčeným formám riadenia, ktoré sú

1. tímová práca
   
2. v riadiacej práci
   
3. dôraz na individualitu
   
4. flexibilita organizačnej
   
5. sebaprezentácia

Oživením seminára bola aj záverečná „ zmenáreň“ – krátke ukážkové predstavovanie sa jednotlivých pracovníčok, ktoré pracujú v prvej línii a pri svojej práci bezprostredne prichádzajú do kontaktu s používateľmi knižnice.

Prednáška z „domácej dielne“ bola posledným príspevkom odborného seminára. Záverečné slovo patrilo odbornému garantovi podujatia doc. PhDr. Dušanu Katuščákovi, ktorý vyzdvihol vysokú aktuálnosť i potrebnosť témy. Skonštatoval, že v tomto smere knižnice i knižnično-informačných pracovníkov čaká ešte veľké množstvo práce. V záujme celej knihovníckej verejnosti je, aby rástla kvalita a úroveň poskytovaných knižnično-informačných služieb súčasne i so spoločenským ocenením práce knižnično-informačných pracovníkov.

Veríme, že získané podnety a inšpirácie zo seminára k tomu dopomôžu.

Elektronická verzia seminára je prístupná na web stránke Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici.