Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Sprístupňovanie obsahu v procese digitalizácie so zameraním na projekty v Európe a na Slovensku

Čas nutný k přečtení
9 minut
Již přečteno

Sprístupňovanie obsahu v procese digitalizácie so zameraním na projekty v Európe a na Slovensku

0 comments
Anglicky
English title: 
Accessing the content in the process of digitization with a focus on projects in Europe and Slovakia
English abstract: 
The article focuses on access and availability of digital scientific and cultural heritage in both public and academic environment. It aims to assess and review various digitization projects in Europe and Slovakia. The emphasis is put on both the user as the key component of accessing and presenting information and scientific and cultural heritage as the main goal of digitization process. Creating an accessible information system offers a simple way to archive and distribute academic and scientific materials.

Úvod

Digitalizácia obsahov má v knižnično-informačnej vede podstatný význam. Sprístupňovaniu týchto obsahov sa však nevenuje dostatočný dôraz. Prezentačnú vrstvu nie je možné efektívne vytvárať bez priamej väzby na sledovanie používateľského správania. V centre záujmu procesu digitalizácie je objekt kultúrneho a vedeckého dedičstva a v centre záujmu procesu sprístupňovania a prezentácie objektov je používateľ.

Používateľ v týchto procesoch vystupuje ako aktívny prvok (oproti statickému objektu), ktorý je v priamej interakcii so zdigitalizovanými dátami v podobe výstupných informácií. Forma výstupných informácií musí napĺňať používateľovu potrebu s cieľom maximalizácie miery jeho uspokojenia z interakcie s objektom (prípadne nasýtenia jeho informačnej potreby).

Výskumný problém prístupnosti digitálneho obsahu je však oveľa zložitejší. Cieľom digitalizácie je nielen dostupnosť, ale aj zachovanie a ochrana analógových materiálov. Prístupnosť je iba súčasťou komplexného pracovného procesu digitalizácie (výber, triedenie, logistické, zachovanie, skenovanie, postprocesing, metadáta, infraštruktúra, hardware, software, dlhodobé uchovávanie a archivácia atď.). Iba časť digitalizovaných materiálov je možné sprístupniť pre širokú verejnosť podľa autorského zákona. Kľúčovú úlohu v prístupnosti hrajú medzinárodné normy pre digitalizáciu a najmä dostupnosť digitálneho obsahu.

Digitalizácia vedeckého i kultúrneho dedičstva už dávno nie je iba o skenovaní materiálov. Veľmi často sa zabúda, že cieľom digitalizácie je práve aj distribúcia zdigitalizovaného materiálu. Digitalizácia je iba nástroj. Digitálny dostupný obsah prispieva k rozvoju vedy, výskumu i všeobecného poznania.

Digitalizácia v Európe a Slovenskej republike

V staroveku Alexandrijská knižnica zhromažďovala okolo 70% všetkého ľudského poznania. Výzvou digitálnej doby je dosiahnuť niečo podobné, ale aby výsledky pretrvávali. Iniciatíva európskych knižníc vytvorila priestor pre digitalizáciu rôznych obsahov (knihy, časopisy, filmy, mapy, hudba, atď.), prístupných pre všetkých a uchovaných pre budúce generácie. Je zameraná na dva druhy dedičstva:

  • kultúrne dedičstvo – elektronická verzia materiálov európskych knižníc, archívov a múzeí, ktoré budú dostupné online pre štúdium, výskum, prácu, voľný čas a uchovanie pre budúce generácie;
  • vedecké informácie – aby výsledky vedeckých výskumov boli dostupné online a mohli byť k dispozícii neustále [1]

Digitalizácia je dôležitým prostriedkom pre zabezpečenie širšieho prístupu a využívaniu kultúrneho materiálu. Vzájomne zladená kooperácia členských štátov pri digitalizácii ich kultúrneho dedičstva vedie k väčšej súdržnosti pri výbere materiálu a znižuje sa tak riziko opakovanej digitalizácie.

Európsky projekty digitalizácie

Európska komisia zverejnila v marci roku 2010 Európsku stratégiu 2020. Táto stratégia reaguje na ekonomickú krízu posledných rokov a pripravuje európsku ekonomiku na výzvy nasledujúceho desaťročia. Pre spoločenstvo informačných, pamäťových a fondových inštitúcií je významná najmä iniciatíva známa ako The Digital Agenda for Europe. [2]

Od realizácie tejto agendy sa očakávajú podnety pre inovácie, ekonomický rast, rozvoj kvality života občanov a podnikania. Konkrétnym prínosom agendy má byť napríklad lepšia zdravotná starostlivosť, lepšie riešenie dopravy, čistejšie životné prostredie, nové príležitosti pre médiá, ľahšia dostupnosť verejných služieb a nový, všeobecný prístup ku kultúrnemu obsahu. Iniciatíva digitálnych knižníc je súčasťou agendy Commission’s Digital Agenda for Europe.[2]

Ďalším cieľom je dostať do povedomia projekt Europeana – jednotný prístupový bod pre digitálne kópie materiálov držaných v knižniciach, múzeách a archívoch. V minulosti, ak ste chceli vidieť napríklad dielo Posledná večera, museli ste sa presunúť do Vatikánu a dielo si pozrieť na vlastné oči. Dnes však vďaka digitalizácii a Európskej digitálnej knižnici sú mnohé známe prístupné online.[1]

Projekt ENUMERATE bol vytvorený vo Veľkej Británii. Jeho hlavným cieľom je poskytnúť spoľahlivé štatistické údaje o digitalizácii, digitálnom uchovávaní a online prístupe ku kultúrnemu dedičstvu v Európe. V období od decembra 2011 do apríla 2012 bola v rámci tohto projektu vypracovaná 1. štúdia ENUMERATE Core Survey 1. Cieľom prieskumu bolo vytvoriť jasnú predstavu o pokroku v oblasti digitalizácie v európskom sektore kultúrneho dedičstva. Celková odozva zo všetkých krajín je celkom uspokojujúca. Počet inštitúcií zapojených do projektu je dostatočne veľký, aby poskytoval spoľahlivé údaje o úrovni, typu a veľkosti inštitúcie.[3]

Digitalizácia na Slovensku

V spoločnosti rezonuje snaha Slovenskej národnej knižnice o vytvorenie slovenskej Digitálnej knižnice, s ktorou súvisí proces digitalizácie národných archívov a fondov. Samotná digitalizácia nezahŕňa etapu sprístupňovania zdigitalizovaného obsahu. Cieľom národného projektu Digitálna knižnica je digitalizácia a sprístupnenie písomného kultúrneho a vedeckého dedičstva všetkým občanom Slovenska, Európy a sveta. Špecifickým cieľom projektu je digitalizácia všetkých slovacikálnych dokumentov (knihy, vedecké a odborné časopisy, zborníky, noviny a iné tlače, staré a vzácne tlače, archívne a iné dokumenty). Predmetom záujmu sú tzv. slovacikálne písomné dokumenty, čiže diela:

  • ktorých autormi sú Slováci,
  • ktoré boli vydané, vyrobené, nájdené a nachádzajúce sa na území dnešného Slovenska,
  • ktoré sa obsahovo týkajú Slovenska alebo Slovákov alebo
  • ktoré sú napísané v slovenskom jazyku.[4]

Digitalizácia písomného dedičstva predstavuje od vynálezu kníhtlače Johannom Gutenbergom v roku 1455 najrevolučnejšiu zmenu v komunikácii dokumentov a poznatkov pre účely vedy, výskumu, vzdelania, kultúry a zábavy. Sociálnym cieľom projektu Digitálna knižnica je poskytnúť všetkým občanom nové služby. Knižnice už nebudú poskytovať len bibliografické záznamy o dokumentoch, ale úplné texty samotných dokumentov.

Digitalizácia v kontexte prístupnosti

V knižnično-informačnej vede je digitalizácia chápaná ako proces. Tento proces je zložený z aktivít od výberu, cez konvertovanie, popísanie, uloženie, konzervovanie, až po distribuovanie a uchovávanie.

Digitalizácia slovacikálnych textov má nenahraditeľný význam pre jazykovedný výskum. Digitalizáciou sa vytvára jedinečný a obrovský masív digitálnych textov, čo umožní získať dôkladné a úplné vedomosti o vývoji slovenského jazyka (národný korpus slovenského jazyka, lexikografia, etymológia). Digitálna knižnica bude rovnako nenahraditeľným zdrojom poznatkov a informácií pre historický výskum, pre tvorbu encyklopédií, výkladových slovníkov, odborných a vedeckých syntetických diel.[4]

Prečo je prístupnosť dôležitá?

Digitálna knižnica sprístupní všetky diela, ako sú napríklad učebnice, ako aj všetku vedeckú a odbornú literatúru, potrebnú na vzdelávanie na všetkých stupňoch škôl. Digitálna knižnica je jedinečným masívom digitálnych textov, ktoré sa budú môcť využiť na vysokých školách v antiplagiátorských systémoch, a tým podporí etiku publikovania. Bez Digitálnej knižnice je antiplagiátorský systém nemysliteľný.

Ak má byť antiplagiátorský softvér skutočne efektívny, musí ísť každá posudzovaná záverečná alebo kvalifikačná práca proti obrovskému relevantnému digitálnemu masívu. V danom prípade, na Slovensku, je týmto masívom slovacikálna digitálna knižnica. Ak to tak nie je, ide o neefektívne a módne mrhanie verejnými prostriedkami na drahý systém s minimálnou hodnotou. Prezentačný systém Digitálnej knižnice umožní používateľom tvorbu osobných digitálnych knižníc a zdieľanie poznatkov podľa tematického alebo komunitného princípu (Web 2.0, Web 3.0 a súvisiace služby). Digitálny obsah vytvorený v národnom projekte Digitálna knižnica bude majetkom štátu v správe Slovenskej národnej knižnice a jej partnerov. Obsah Digitálnej knižnice bude všeobecne dostupný všetkým subjektom na Slovensku a v zahraničí v súlade s právnymi predpismi. Minimálne 30 % digitálnych objektov bude voľne dostupných pre všetkých.[4]

Slovenská národná knižnica sprístupnila na stiahnutie štyri klasické slovenské rozprávkové knihy v pôvodnej historickej podobe. Rozprávky je možné stiahnuť priamo zo stránky v 3 formátoch. Jedným z nich je aj PDF so skenom pôvodného diela. V súčasnosti prebieha skenovanie a základný postprocessing na dostupnom základnom technologickom vybavení, ktoré sa postupne rozširuje. Komplexné spracovanie zdigitalizovaného obsahu bude prebiehať v rámci robustného digitalizačného workflow SW systému, ktorý Slovenská národná knižnica v blízkom čase obstará. Výstupom budú PSP balíčky, založené na medzinárodných štandardoch (METS, ALTO xml, MODS, Dublin Core, XML, MIX, PREMIS, PDF/A).[5]

Projekt Pamäť Slovenska

Pamäť Slovenska – národné centrum excelentnosti výskumu, ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva, je projekt špičkového digitalizačného centra, ktoré je umiestnené v priestoroch Univerzitnej knižnice Žilinskej univerzity. Centrum je vybavené najmodernejšou technológiou, vďaka ktorej sa z neho stane najkvalitnejšie pracovisko svojho druhu na Slovensku a vyrovná sa iným európskym centrám excelentnosti.

Strategickým cieľom  projektu je etablovať Národné centrum excelentnosti výskumu, ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva s medzinárodne uznávaným základným výskumom. Projekt prispeje k zlepšeniu technickej infraštruktúry špičkových výskumných pracovísk v oblasti ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva v Žilinskom regióne, pričom súčasná úroveň technickej infraštruktúry neumožňuje realizovať viaceré výskumné aktivity na zodpovedajúcej kvalitatívnej úrovni, respektive ich nedovoľuje realizovať vôbec. Realizácia projektu výrazným spôsobom zlepší aj podmienky vzdelávacieho procesu a prípravy novej generácie vedeckých pracovníkov. Špecifickým cieľom je dosiahnuť významné výsledky v oblasti výskumu, ochrany a prezentácie kultúrneho a vedeckého dedičstva.[6]

Ďalšie ciele aktivity:

  • Demonštrovať potenciál novovybudovaného centra, produkovať kvalitné vedecké výstupy pomocou novej a kvalitnej infraštruktúry vybudovanej v rámci navrhovaného projektu.
  • Navrhnúť a vybudovať na báze IKT platformu pre spoluprácu pracovníkov Centra a rôznych inštitúcií (najmä knižnice, múzeá, archívy, univerzity). [6]

Konkrétnym výsledkom bude vytvorený a pilotným projektom overený model využívania kultúrneho, vedeckého a intelektuálneho dedičstva na účely vzdelávania s cieľom celoplošnej implementácie modelu v školstve pri využití najmodernejších technológií. Ďalším výsledkom bude prevádzkyschopné kolabolatórium na báze IKT.

Univerzitné prostredie ponúka široký priestor na sprístupňovanie obsahu. Vytvorením systému sprístupňovania obsahu by sa zjednodušil spôsob distribúcie i archivácie produkovaných vedeckých i študijných materiálov. Študenti tak získajú prehľad, môžu sa jednoduchšie orientovať v potrebnej literatúre a budú mať vždy prístup k aktuálnej verzii. Za ďalšiu výhodu môžeme považovať šetrenie výdavkov na tlač publikácii a nákladov s nimi spojených. Ak by sa do projektu online sprístupňovania zapojili aj práce študentov, mohla by sa tak zvýšiť úroveň kvality študentských prác, pretože by boli dostupné na webe a bolo by možné v nich vyhľadávať. Najväčšou výzvou tohto projektu je problém ochrany autorských práv, čo tvorí veľmi dôležitý výskumný problém. Je potrebné riešiť otázku absenčných či prezenčných výpožičiek týchto sprístupnených materiálov.

Záver

Digitalizácia je to potrebná, a to nielen v prostredí univerzity. Môžeme vidieť veľa príležitostí a výhod vyplývajúcich z digitalizácie materiálov. Snahou by malo byť vyvinutie čo najlepšieho systému pre prístup ku kultúrnemu a vedeckému dedičstvu. Projekt Pamäť Slovenska môže zlepšiť technickú infraštruktúru špičkových výskumných inštitúcií v oblasti ochrany a sprístupnenia kultúrneho a vedeckého dedičstva. Zdigitalizované i digitálne dokumenty by mali byť prístupné používateľom - k dispozícii na internete, aby bolo by možné v nich vyhľadávať a získavať tak ďalší relevantný obsah a potrebné informácie.

Zdroje:
Poznámka: Tento článok vznikol s podporou projektu „Pamäť Slovenska- Národné centrum excelentnosti výskumu, ochrany a sprístupňovania kultúrneho a vedeckého dedičstva“ (ITMS:26220120061) v rámci OP Výskum a vývoj spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Loga partnerů projektu
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
RUSINKOVÁ, Jana. Sprístupňovanie obsahu v procese digitalizácie so zameraním na projekty v Európe a na Slovensku. Ikaros [online]. 2014, ročník 18, číslo 8 [cit. 2024-12-25]. urn:nbn:cz:ik-14267. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/14267

automaticky generované reklamy