Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Štrajky a nepokoje v slovenských knižniciach!

Čas nutný k přečtení
9 minut
Již přečteno

Štrajky a nepokoje v slovenských knižniciach!

0 comments
Autoři: 
Rubrika: 

Pred nedávnom ste iste aj vy zachytili v tlači či v televízii podivné správy o akýchsi problémoch v slovenských knižniciach. Najprv sa objavovali len nejasné a kusé správy z východného Slovenska a z regiónov Spiš, Orava, Abov a Malohont, no postupne sa ukázalo, že ide vlastne o "normálne" štrajky len na nenormálnych miestach, teda v knižniciach. Tento jav sa postupne rozšíril do všetkých slovenských knižníc, vrátane tých najvýznamnejších, až do tej miery, že teraz už hrozí celkový kolaps kultúrneho aj iného života na Slovensku. Po istom čase štrajkovania totiž natoľko narástla nespokojnosť, že sa ľudia - čitatelia - začali zhromažďovať pred zatvorenými knižnicami a hroziť násilným vniknutím do budov, a miestami, najmä na vidieku, došlo už aj k rabovaniu knižníc a dokonca boli zaznamenané aj pokusy o lynčovanie knižničných pracovníkov. Toto všetko by koniec koncov nebolo až také prekvapivé, snáď až na to lynčovanie, lebo rabovanie obchodov, lesov, polí, podnikov a dokonca i štátov už z minulosti poznáme. Čo je však skutočne prekvapujúce, je motív týchto štrajkov. Ak odhalíme motív, urobíme prvý krok aj k identifikovaniu príčiny, ktorá vlastne spustila túto reťaz násilností a nepokojov.
A bola to práve zvedavosť, snaha zistiť, o čo vlastne ide v tých štrajkujúcich knižniciach, ktorá ma viedla k hlbšiemu preskúmaniu problému, a to priamo na mieste činu. A poviem rovno - dozvedel som sa veci viac ako prekvapivé.

Nesporne totiž ide o absolútnu svetovú raritu, lebo nech som hľadal ako som hľadal, nikde som nenašiel ani len zmienku, že by niekde, niekedy, niekto štrajkoval za celoplošné zníženie miezd - konkrétne teda v knižniciach! Pre neveriacich ešte upresním, že nejde o hocaké zníženie - ale požiadavkou štrajkujúcich je (citujem z letáka, ktorý mi vnútila istá štrajkujúca knihovníčka) "aby žiadny knihovník v SR nemal plat vyšší ako je tohoročný priemer, ktorý dosahuje stredný manažmet súkromných firiem v SR (teda 3000 EUR mesačne)"!!! Divíte sa? Nedivím sa, lebo aj ja som nevychádzal z údivu.

Bol to preklep alebo zámer?

Teraz už nikto nevie, ako sa to stalo, no odborníci sa prikláňajú k názoru, že na začiatku dnešných štrajkových nepokojov stál obyčajný úradnícky preklep. Totiž pred pár rokmi sa aj na Slovensku, pod tlakom odbornej knihovníckej verejnosti a EU, konečne pristúpilo k novelizácii známeho Knižničného zákona č. 183/2000 Z.z. (dokument možno na vlastné nebezpečenstvo stiahnuť) a vtedy sa to stalo. Ukazuje sa, že práve tu pri príprave paragrafového znenia spomínanej novely zákona 183/2000 prišlo k tej osudovej chybe. Do novely sa totiž podarilo pretlačiť aj takzvanú základnú, zákonom garantovanú minimálnu knižničnú mzdu. Táto bola pôvodne stanovená na úplne "normálnych" 6000 Sk, ale do parlamentu sa nakoniec dostala v tvare 6000, ale EUR! Opozícia bola síce ako vždy proti vládnemu návrhu, ale vďaka tomu, že opäť zabrali "nezávislí", sa koalícii podarilo túto novelu, hoci z odretými ušami, presadiť. Nuž tak sa stalo, že tento novelizovaný zákon začal aj platiť. Prirodzene, každý, kto má elementárne znalosti z ekonomiky, chápe, že v priemere až 35 násobný nárast miezd v knižničnom sektore spôsobil slovenskému hospodárstvu isté problémy. Na druhej strane treba priznať, že najmä v zahraničí bol tento fakt prijatý s neskrývanou sympatiou a Brusel dokonca vyzdvihol Slovensko ako krajinu, ktorá z pomedzi krajín V4 jednoznačne najlepšie pristupuje k úlohám vyplývajúcim z Lisabonského dohovoru (bližšie viď dokument "Stratégia rastu konkurencieschopnosti SR do roku 2010").
No na druhej strane, z toho istého mesta, ale tentoraz z centrály NATO, prišli aj signály, ktoré vyjadrujú isté pochybnosti nad odbornou spôsobilosťou velenia armády, v ktorej má náčelník generálneho štábu plat zhruba na úrovni prepážkových pracovníkov regionálnych knižníc. Na tieto pochybnosti muselo svojho času reagovať aj Ministerstvo zahraničných veci SR (pozri minuloročné vystúpenie ministra Kukana na zasadnutí EAPC z 13. 12. 2004).

Vráťme sa však do reality slovenských knižníc. Aby som sa dostal do obrazu, bolo nutné navštíviť priamo ústrednú štrajkovú knižničnú radu, ktorá sídli v meste Martin. A tam v podivnej budove osamotene stojacej na kraji hory sa mi podarilo vyspovedať istého čelného predstaviteľa tohto orgánu. Meno človeka, s ktorým som hovoril, radšej neuvediem (nie kvôli perzekúciam zo strany úradov, ale preto, že má manželku, ktorá nechápe, ako môže niekto normálny štrajkovať za nižšie mzdy) - nazvime ho teda pán X. Nerozberajme teraz problémy, ktoré vznikli z prirodzenej snahy menších slovenských miest a obcí čo najskôr sa zbaviť ohromenej finančnej záťaže, ktorú pre ne po prijatí novely začali predstavovať knižnice. Lebo ako mi vysvetlil pán X, za celé obdobie platnosti novely nedošlo ani k jedinej likvidácii knižnice! Ale priznajme si, že toto sa podarilo len preto, že slovenskí knihovníci mysleli pri príprave spomínanej novely na všetko (teda až na ten preklep). Keď som sa totiž opýtal, ako vlastne dokázali čeliť tomuto, v istom zmysle legitímnemu tlaku okolia, pán X ma oboznámil s takzvanou ochrannou klauzulou 3K (ľudovo zvanou trojjedinné K). Táto klauzula totiž v záujme všestranného rozvoja občanov SR stanovuje, že žiadna obec, ktorá nemá knižnicu, nemôže mať, priamo zo zákona, ani krčmu a dokonca ani kostol, ale platí to i opačne, teda nie je možné prevádzkovať knižnicu v obci, kde nie je krčma a kostol, tiež ani nie je možné mať kostol tam, kde nie je krčma a knižnica. Netreba vari ďalej vysvetľovať, že táto klauzula prakticky znemožnila rušenie aj tých najmenších knižníc - pretože obec bez krčmy a bez kostola... Mimochodom, pre nespochybniteľný blahodárny vplyv na pospolitý ľud by som klauzulu 3K osobne doporučoval začleniť aj do legislatívy ČR, a prečo nie aj do EU, ale to sme odbočili.

Devastácie systému aj ľudské tragédie

Nuž knižnice vďaka klauzule 3K novelu takpovediac prežili bez ujmy, no horšie to už bolo s ich pracovníkmi. Veci sa vyvinuli tak, že postupne dochádzalo, a to čoraz častejšie, doslova k ľudským tragédiám prameniacim zväčša zo závisti alebo z nezvládnutia novej situácie. Na ilustráciu mi pán X popísal príznačný osud knihovníčky, istej Vincenzie H. Išlo o skromnú ženu, vedúcu to jednej malej miestnej obecnej knižnice v obci P. Táto občianka, roky rokúce pokojne plniaca svoje kultúrno-informačno-knižničné poslanie, práve vplyvom nečakaného nárastu mzdy (za r. 2005 priemerne brala 250 000 tisíc Sk mesačne) doslova zo dňa na deň a ešte k tomu rok pred dôchodkom stratila svoju duševnú rovnováhu a vyrovnanosť a postupne vlastne všetko. Začalo to tak, že z ničoho nič prišla na chuť veciam, na ktoré predtým jednoducho nemala a vyvrcholilo to tým, že si vzala za manžela až o 35 rokov mladšieho muža! To by až tak nevadilo - lebo vraj sa brali z lásky - no horšie bolo, že išlo o člena neslávne známej zahraničnej tanečnej skupiny Chip and Dale, ktorá v tom čase hosťovala v neďalekom krajskom meste (pre neznalých uvádzam aj linku na stránku ctiteliek tejto skupiny, ktorá pomôže pochopiť tragiku príbehu pani Vincenzie). (Upozornenie - linka obsahuje materiál, prezeranie ktorého v pracovnej dobe môžno len s obtiažami obhajiť ako súčasť pracovných úloh. Redakcia Ikara teda nenesie zodpovednosť za prípadne nezodpovedné zahĺbenie sa do odkazovanej web stránky.)

Nuž a tento nezodpovedný, a ako sa neskôr zistilo, v každom ohľade až príliš zdatný mladík, svojím neprístojným, doslova frivolným správaním skutočne v poľutovaniahodnom krátkom čase úplne znehodnotil dlhoročné kultúrne pôsobenie pani Vincenzie na obyvateľov a najmä obyvateľky danej obce. Ako pripomenul pán X, "a čo je najsmutnejšie, v tejto obci zrejme došlo aj k dlhodobému a najmä k nezvratnému poškodeniu renomé miestnej knižnice ako kultúrnej ustanovizne". Ja len poznamenám, že je o to smutnejšie , že daná obec zaznamenala a ukazuje sa, že ešte aj zaznamená, až fenomenálny prírastok obyvateľov - teda noví čitatelia budú, ale bude aj knižnica? Pretože uznajte sami priatelia - mužský striptíz v knižnici?! Veru až na také veci sa prepožičala knižnica, ktorú viedla spomínaná nešťastnica.

Treba však priznať, pripomenul pán X na margo toho a podobných prípadov, že po roku či dvoch si ľudia, ale aj knihovníctvo, zvyklo na nový status i na to, že od knihovníkov sa požičiavajú nielen knihy, ale najmä peniaze a všetko sa nám akože upokojilo - a predsa tomu bolo naopak a v slovenskom knižnično-informačnom systéme všetko smerovalo od pokoja doslova k výbuchu.

Vnútorná erózia odborného potenciálu knižníc alebo radšej nižšie mzdy, ako rozvrat kultúry

Pýtate sa, v čom je vlastne problém? Veď roky sme nepočuli nič iné, len náreky na nízke mzdy a feminizáciu a dokonca až pauperizáciu knižníc atď. atď. Nuž veci sa zmenili, a ako hovorí pán X, inak hlavný katalogizátor istej významnej slovenskej z knižnice: "Do knižníc nám za vidinou obrovských zárobkov začali postupne prenikať ľudia, ktorí jednoducho nespĺňajú ani len základne odborne, ale najmä morálno-etické požiadavky na prácu v takýchto inštitúciách a títo ľudia nám priamo pred očami rozvracajú a doslova nivočia knižnice - a môžu za to mzdy!" "Napríklad ja", ako mi prezradil dotyčný, "tým, že prispievam do súborného katalógu a mám na starosti aj tvorbu autoritných záznamov, mám prirodzene isté príplatky, takže moja mzda v prepočte činí približne 450 až 500 tisíc Sk podľa toho, či čerpám alebo nečerpám dovolenku. Nuž zvážte sami, či je toto dlhodobo morálno-etický udržateľná pozícia najmä v regióne s takmer 20percentnou nezamestnanosťou?" Odpoveď si dá asi každý sám. Kto však stále neverí, nech sa len prejde po dnešných slovenských knižniciach - a čo tam uvidí? Veru - z profesie kedysi plnej jemných, sčítaných a kultivovaných žien sa nám začala pomaly ale iste stávať výhradne mužská záležitosť. Ani to by snáď až tak nevadilo. No o akých to ide mužov? Kým kedysi bol vyholený, lepšie živený mladý muž na drahom aute a v koženom saku, s typicky prihlúplym výzorom "človeka z Vily" synonymom mafie, alebo aspoň podivného privátneho sektora - tak dnes je to inak. Žiaľbohu musíme konštatovať, povedal mi pán X, takto už bežne vyzerajú aj katalogizátori či bibliografi alebo dokonca aj metodici našich knižníc. Myslím, spolu s pánom X a s ľuďmi zo štrajkovej rady, že len je šťastím pre Slovensko, že sa našli aj takí, ktorí síce dosť neskoro, ale predsa len pochopili, kam tento zhubný trend zákonite vedie. Výsledkom ich odhodlania je práve prebiehajúci štrajk. Nuž uvidíme, ako to dopadne, lebo vec nie je zas úplne jednoduchá. Jednak je nevhodný čas - zostáva totiž len rok do parlamentných volieb a ktorá vláda bude ochotná v predvolebnom čase znižovať mzdy? A potom, ako sebakriticky poznamenal pán X, "aj v našich radoch, teda v samotných knižniciach, sa veru nájdu takí, čo si medzi časom zvykli na istú životnú úroveň, na tie terénne autá, na tie dovolenky all inclusive v Karibiku a podobne". Ale veď áno, iste nie je až také nepochopiteľné, keď, najmä mladšie ročníky uprednostia televíziou masívne doporučované utrácanie a zvody nočného života v kruhu celebrít pred krásami pokojného čítania či už krásnej alebo odbornej literatúry. V médiách prirodzene už prebleskli prvé analýzy a "zasvätené" komentáre ku štrajkom, ktoré obviňujú ústrednú štrajkovú knižničnú radu z populizmu, zo zavádzania a zo zaťahovania politiky do odborných vecí a prirodzené aj z paktovania s opozičnými silami. No tiež sa objavili aj iné, povedzme mierne bizardné špekulácie napríklad o tom, že za všetkým treba vidieť snahu istých síl riadených zo zahraničia (Budapešť?, Moskva?, Tel Aviv?, dokonca aj Al Kaida?), ktoré si vraj dali za cieľ vysokými mzdami najprv rozložiť slovenské knihovníctvo a potom kultúru a potom všetko ostatné. S tým všetkým treba počítať, ale napriek všetkému je jasné, že inej cesty niet. Pretože ako mi na záver povedal pán X: "Kto, ak nie my? A kedy, ak nie teraz ?" Nuž držme palce ústrednej štrajkovej knižničnej rade a vôbec celému slovenskému knihovníctvu. Nech sa dobrá vec podarí a nech rok 2006 začnú slovenskí knihovníci opäť s normálnymi, slušnými platmi... lebo sa opäť potvrdila biblická múdrosť, ktorá hovorí, že:

"Skôr prejde ťava uchom ihly, ako sa z bohatého stane skutočný knihovník!"


Redakčná poznámka (určená najmä pre čitateľov z ČR, ktorí už nezažili spoločný štát):
Ťava = slovenský termín pre
velblouda, ktorý však býva extrémne smädný (žíznivý).
Krčma = fakticky hospoda, v ktorej sa však pije priveľa, zrejme práve preto, že hostia väčšinou bývajú "smädní ako ťava".

Klíčová slova: 
Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
CVIK, Oleg. Štrajky a nepokoje v slovenských knižniciach!. Ikaros [online]. 2005, ročník 9, číslo 12 [cit. 2024-11-11]. urn:nbn:cz:ik-11970. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11970

automaticky generované reklamy