Charakteristika výskumu

Objektom skúmania profesijnej identity knihovníkov boli samotní knihovníci, ktorí spĺňali podmienku aktuálneho alebo nedávno ukončeného pracovného pôsobenia v knižnici. Predmetom skúmania bolo stotožnenie sa knihovníkov s vykonávanou profesiou a určenie miesta a času vzniku profesijnej identity. Téma je zasadená do prostredia slovenských knižníc v typologickom zastúpení vedecké (VD), akademické (AK), verejné (VE) a špeciálne (SP) knižnice. Rozprávanie o svojom profesijnom živote je často úzko spojené s „intímnymi“ osobnými a rodinnými udalosťami. Navodiť atmosféru dôvery pomáha aj výber vhodného a respondentom známeho miesta rozhovoru. Stretnutia s respondentmi sa uskutočnili v priestoroch katedry KIV (13 respondentov) alebo priamo v knižniciach, kde 4 respondentky pôsobia. Výskum sa realizoval v dvoch etapách v období od 15.2.2010 do 8.9.2010 a zapojilo sa 17 respondentov. Výskum využíva kvalitatívnu metódu - rozprávanie formou životného príbehu a tematickú analýzu. Výsledkom interpretácie životného príbehu je hromadný portrét knihovníkov pomocou vybraných kategórií a figurálny model znázorňujúci významné etapy profesijnej identity knihovníkov.

Respondenti

Zapojenie sa do výskumu bolo dobrovoľné. Výber respondentov charakterizujeme ako náhodný a kvótny, snažili sme sa totiž naplniť vybrané kategórie respondetov podľa dĺžky ich praxe v knihovníctve. Hlavným obmedzujúcim kritériom ich výberu bola lokalita. Stretnutie s respondentmi trvalo približne 90 minút a zapojenie respondentov z geograficky vzdialenejších pôsobísk by bolo organizačne náročné. Sústredili sme sa preto na respondentov pracujúcich v knižniciach v Bratislave a jej okolí. V súvislosti s rolovým správaním, ktoré ovplyvňuje nielen vek (ako fáza životného cyklu, ktorú respondent aktuálne prežíva a na základe ktorej môže byť predpokladané dosiahnutie určitého stupňa identity, alebo aj odlišné socio-politicko-historické podmienky, v ktorých respondent žil a žije), ale aj príslušnosť k sociálnym skupinám, bol výber respondentov tiež zámerný. O účasť na výskume boli požiadaní tak „radoví“ knihovníci ako aj zástupcovia rôznych úrovní manažmentu knižníc. Jednotlivé typy knižníc boli respondentmi zastúpené tak, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Tab. 1 Zastúpenie respondentov podľa typu knižnice a pohlavia

Evidovali sa demografické údaje ako typ knižnice, v ktorej respondenti aktuálne pracujú, ich vek, pohlavie, vzdelanie (stupeň a odbornosť), dĺžka aktuálneho pracovného pôsobenia a celková dĺžka praxe v knihovníctve.

Priemerný vek respondentov bol 38 rokov, najstaršia respondentka mala 70 rokov, najmladšia bola vo veku 21 rokov. Dvanásti respondenti sú absolventmi alebo študujú na katedre knižničnej a informačnej vedy (KIV) Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Z toho 9 respondentov má ukončený magisterský stupeň, 2 respondenti dosiahli bakalársky stupeň vzdelania a 1 respondentka je aktuálne študentkou katedry KIV s ukončeným stredoškolským vzdelaním na gymnáziu. Štyri respondentky dosiahli stredoškolský stupeň vzdelania v knihovníckom odbore a jedna respondentka má vysokoškolské pedagogické vzdelanie doplnené knihovníckymi kurzami.

Priemerná dĺžka pracovného pôsobenia respondentov na aktuálnom pracovisku (knižnica) bola 13 rokov a 8 mesiacov. Najdlhšie pracujúca respondentka pôsobí v knižnici 44 rokov a najkratšie bola respondentka zamestnaná 4 mesiace.

Respondentov môžeme podľa počtu rokov praxe v knihovníctve rozdeliť do nasledujúcich kategórií. V zátvorkách je uvedený počet respondentov prislúchajúci jednotlivým kategóriám:

kategória A - menej ako 1 rok (2)
kategória B - 1 až 3 roky (6)
kategória C - 3 až 10 rokov (1)
kategória D - 10 až 20 rokov (2)
kategória E - 20 až 30 rokov (2)
kategória F - 30 až 40 rokov (3)
kategória G - nad 40 rokov (1)

Životný príbeh knihovníkov

Hoci boli rozprávania všetkých respondentov viac-menej chronologické a sledovali ich životy od detstva až po súčasnosť resp. blízku budúcnosť, rozhodli sme sa nasledovať príklad výskumov životných príbehov učiteľov, ktoré realizoval profesor Peter Gavora a podobne ako on, aj my sme pristúpili k hľadaniu prierezových kategórií, ktoré sa tiahnu životmi respondentov. Avšak pri interpretácii životného príbehu knihovníkov sa neopierame len o Gavorove kategórie (napr. raná rola, rolové vzory, rodinné prostredie, prijatie komunitou, konštruovanie suverenity). Keďže metóda životného príbehu bola v našom prípade použitá v súvislosti s profesijnou identitou, vybrali sme ďalšie kategórie, ktoré mapujú etapy významné pre zrod a vývin profesijnej identity knihovníkov (kvalifikačná príprava, vstup do praxe, kariéra v knižnici, profesionalita, čitatelia, vznik identity) a ktoré odzrkadľujú odpovede respondetov na položené otázky. Výsledkom tematickej analýzy je identifikácia jedenástich kategórií, v rámci ktorých sa odohráva životný príbeh knihovníkov. Jednotlivé kategórie sú reprezentované extraktmi z rozprávaní knihovníkov a ich interpretáciami.

Kategória 1 - raná rola knihovníka

Deti v rámci hry často imitujú rôzne profesie, napr. učiteľky či lekára, pričom interpretujú profesijné roly a získavajú celý rad ďalších zručností. Je pravdepodobné, že deti, ktoré radi čítajú a chodia do knižnice, bude fascinovať práca knihovníčky.

Hana: „Moja knihovnícka kariéra začala, keď som mala 10. Mali sme takú knižnicu, pobočku krajskej knižnice na škole. Bola otvorená asi raz do týždňa na hodinku, dve a tam som celú hodinku, dve, či koľko to bolo, strávila. Až do takej miery, že som zapisovala požičané knižky a brala tie vrátené. Bola som ešte malá, nemohla som chodiť do mesta a to bolo na sídlisku, kde sme bývali. Viac krát sa mi stalo, že som si išla požičať knižky, doniesla som si ich domov a za nejakú hodinku ich vrátila prečítané, aby som si doniesla nové. Čiže tá knižnica ma už vtedy fascinovala. Najlepšie bolo, keď som potom asi v dvadsiatich bola na praxi v... knižnici, tak tá knihovníčka, s ktorou som bola na tej škole, fakt že rok maximálne dva, si ma pamätala. Bola som jej známa, a keď som jej toto povedala, tak pamätám si vás. Takže to bolo také zlaté. Ale vtedy to bola aj taká vypočítavosť z mojej strany, že som ako keby robila v tej knižnici, lebo tým že sa vracali všetky knižky ku mne, ako mi prechádzali rukou, tak tie ktoré som si chcela požičať, som si odložila bokom a mohla som si ich požičať. Ale bavilo ma aj to zapisovanie.“ (r. 298-319)

Hanine návštevy knižnice boli motivované jej blízkosťou a rýchlosťou čítania požičaných kníh. Z výpovede je zrejmý aj blízky vzťah medzi Hanou a knihovníčkou, ktorá jej v detstve dovolila „hrať sa na knihovníčku“ a s odstupom približne jednej dekády si ju aj pamätala. Obe spomenuté udalosti sa určite podpísali pod spôsob, akým dnes samotná Hana vykonáva svoju knihovnícku profesiu (pozri kategóriu čitatelia). V ukážke sa objavuje aj „sebecký“ motív – Hana bola medzi čitateľmi privilegovaná, keďže si zaujímavé tituly odkladala bokom. Tí z nás, ktorí v detstve navštevovali obecné či mestské knižnice, si možno ešte spomenú, ako hádzali očkom za chrbát knihovníčky sediacej za výpožičným pultom, kde sa hromadili vrátené knihy. Samozrejme, že medzi nimi dominovali atraktívne a večne vypožičané tituly. Úryvok výborne demonštruje detské vnímanie roly knihovníčky, ktorá je vo výhode, keďže má „moc“ nad svojím fondom. Mocenský motív spojený s administratívnou prácou sa objavuje aj v zmienke o zapisovaní.

Kategória 2 - Rolové vzory

Rolové vzory sú reprezentované kľúčovými osobami, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili profesijný vývin respondentov. Často ide o knihovníčky, s ktorými sa stretli ako deti, o pedagógov na strednej či vysokej odbornej škole, alebo o vedúcich pracovníkov s prirodzenou autoritou či charizmou. V žiadnom z rozprávaní sa neobjavil knihovnícky rolový vzor v rodine, ktorý je pre niektoré profesie (lekár, právnik, umelec) relatívne typický (dieťa ide v profesijných šľapajach svojho rodiča). Model, ktorý slúži na rozhodnutie sa pre profesiu, môže byť pozitívny ako inšpirácia, ale aj negatívny ako odstrašujúci príklad. Pôsobenie rolového vzoru musí byť bezprostredné a najlepšie dlhodobé.

Filip: „... Ako dieťa, mal som 4 roky, som chodil do knižnice a mal som celkom fajn vzťah s knihovníčkou, ktorá bola taká sympatická a ľudská, vyberala knihy a bavil som sa s ňou. A teraz som prišiel do knižnice... a rovnako šéfkou tej knižnice je sympatická pani, s ktorou sa môžem baviť o živote a zároveň dostávať nejakú perspektívu, naozaj skúsenosti a baviť sa úplne bežne. Teda spoznať to z tej živšej stránky, že toto je knihovník, ale je to hlavne človek.“ (r. 31-38)

Filipova spomienka musí byť veľmi silná, nakoľko pochádza z obdobia na hranici pamätania si prvých zážitkov z detstva. Rolový vzor knihovníčky vstúpil do Filipovho života veľmi skoro, ale tento jav nie je zriedkavý ani v iných profesiách a zvykne sa označovať ako „profesijný imprinting“. Gavora (2001) píše, že „silné rané zážitky zostávajú v človeku silne zakorenené a pretrvávajú v správaní.“ Dôležitým prvkom sú osobnostné vlastnosti rolového vzoru. Filip toto tvrdenie potvrdzuje, keď si spomína na ľudskosť a sympatiu, ktoré oceňuje aj v neskoršom veku. Aj iné výskumy (napr. Rendl, 1994) potvrdzujú, že pre mladšie deti je typická inšpirácia charizmatickou osobnosťou, zatiaľ čo staršie deti oslovuje skôr odbornosť a autorita.

Kategória 3 - Rodinné prostredie

Psychológia osobnosti (napr. Nakonečný, 1998) hovorí o obrovskom význame rodinného prostredia pri formovaní vlastností človeka. Žiaden z respondentov v našom výskume nevyrastal v rodine s knihovníkom. Pracovná realizácia má v živote väčšiny ľudí popredné miesto v rebríčku hodnôt, preto je pravdepodobné, že o svojej práci budú hovoriť s príslušníkmi svojich rodín. V rozprávaniach sa objavili tri hlavné témy týkajúce sa názorov členov rodiny (najmä rodičov a súrodencov) na knihovnícku profesiu: akceptovanie knihovníckej profesie ako každej inej, podceňovanie knihovníckej profesie, využívanie člena rodiny, ktorý je knihovníkom.

Alica: „Rodičia sú v pohode aj spokojní. Im sa páčilo, keď som si vybrala filozofickú namiesto informatiky. Nemusím robiť osvetu, u nich je knižnica vzdelávacia inštitúcia, ktorá robí záslužnú činnosť. Mladší brat práve prostredníctvom mňa dosť seriózne zmenil postoj, lebo ja ho využívam na programátorské práce. Keď z času na čas niečo potrebujeme spraviť a moje samoučiace sa postupy, nie vždy zvládam všetko spraviť. Predsa len profesionálny programátor je profesionálny programátor. Tak mi niekedy vypomáha, keď potrebujem niečo komplikovanejšie naprogramovať a nezvládam. A myslím si, že sa mu celkom otvorili oči. Tiež patril medzi tých, čo mali pocit, bože môj čo už len nejaká knižnica, tam prekladáte knihy s vidlami. Potom keď začal „pre mňa robiť“, tak otočil skoro o 180 stupňov a vraví, panebože a čo vy ešte nerobíte? Už mi tam posiela aj všelijakých kamarátov... lebo pár krát ani on nestíhal, keď to bolo nejak masívnejšie, takže sme zapojili celú nejakú bunku matfyzácku na internáte. Vážení chlapci, toto potrebujem. Myslím, že celkom pozerali.“ (r. 568-595)

Podpora zo strany rodičov je nesmierne dôležitá, keďže predstavujú prvé vzory autority, s ktorými sa človek v živote stretáva. Zvlášť to platí pre ľudí, ktorí aj po nástupe do zamestnania stále žijú v jednej domácnosti s rodičmi, čo však nie je Alicin prípad. Knihovníci sa vo svojom okolí často stretávajú s názormi, ktoré stoja na stereotypoch o knihovníckej profesii. Výnimkou nie je ani Alica, ktorá však zhodou okolností (brat je programátor a ona potrebovala pomoc s programovaním) dostala príležitosť ukázať svojmu bratovi viaceré knihovnícke činnosti, ktoré zmenili jeho postoj. Z rozprávania nie je jasné, či by sa Alica pokúšala presvedčiť svojho brata aj za iných okolností. Napriek tomu z výpovede jasne vyplýva pozitívny súrodenecký vzťah. Brat mohol pomoc odmietnuť, alebo mať pri programovaní „klapky na očiach“ a nezaujímať sa o širšie súvislosti. Zaujímavá je aj zmienka o kamarátoch programátoroch, ktorých brat neváhal osloviť pri snahe pomôcť svojej staršej sestre.

Členovia tvojej rodiny majú aký názor na prácu v knižnici?

Viera: „Ak sa dá, tak to výdatne zneužívajú (smiech). Mohla by si mi pozrieť, či tam máte takú knižku? Segre je to jedno (smiech), tá má svoj svet. Mama si vždy myslela, že budem učiteľka, ako ona (smiech). V zásade nemajú nič proti tomu, že robím v knižnici. Tešia sa, že mám nejakú robotu, že ma to baví, že sa nejako realizujem. Myslím, že to berú v pohode.“ (r. 197-204)

Viera žije v rodinnom prostredí, ktoré jej prácu akceptuje a (tak ako v iných profesiách) niekedy využije. Dostať sa do situácie, keď môže človek niekomu pomôcť z titulu svojej profesie, je pre mnohých určite výzva. Takýmto aktom človek „zvyšuje svoju cenu“, čo môže pomôcť zvýšiť jeho sebavedomie. Hoci knihovník nezachraňuje životy ani majetky, pomáha v oblasti informačnej (odborná literatúra) alebo relaxačnej (krásna literatúra), ktoré sú pre jedinca tiež významné.

Kategória 4 - Kvalifikačná príprava

Akú predstavu nadobudol respondent o práci knihovníka počas štúdia?

Pri analýze tých častí výpovedí, ktoré sa nejakým spôsobom týkajú nastolenej otázky, sme zistili, že respondenti logicky vzťahujú rozprávanie o škole na využitie získaných poznatkov v konkrétnej knižnici, kde pracujú, či pracovali. Vyvodiť možno nasledujúce závery, ktoré však v žiadnom prípade nemožno zovšeobecňovať:

• ten, kto nastúpi do knižnice pracovať ešte počas štúdia, hovorí o dostatočnej pripravenosti školou na prax;
• ten, kto nastúpi pracovať do knižnice (zvlášť na viac technicky orientované pracovisko) až po škole, nepovažuje školskú prípravu za dostatočnú, potrebnú či zmysluplnú;
• tí, čo sa počas štúdia zamestnali v menších knižniciach, majú tendenciu poukazovať na rozdiely medzi teóriou prednášanou v škole a konkrétnou praxou v danej knižnici, ktorá je v mnohých aspektoch odlišná;

na základe porovnaní výpovedí medzi Alicou, ktorá štúdium na katedre KIV ukončila pred dvanástimi rokmi a tími, ktorí ho ukončili relatívne nedávno, 2-4 roky, môžeme hovoriť o výraznom zlepšení vyučovacích metód a obsahu štúdia.

Alica: „Štúdium bolo strašne teoretické a nevidela som zmysluplnosť toho, čo sme sa učili. Keď som prišla do praxe, zrazu som to potrebovala. Možno by bolo dobré, keby nás tí učitelia upozornili, aké to má praktické využitie. (r. 12-16) Tie prvé dva ročníky som fakt trpela. Aj som rozmýšľala, že budem právo študovať paralelne, lebo som sa nudila ako krokodíl (smiech). (r. 86-90) Takže žiadnu. Ja som dosť riadny knihomoľ, čítam tak 10 kníh týždenne, takže tie knižnice dosť využívam. Chcem povedať, že bohužiaľ to štúdium mi neukázalo ten široký záber všetkých povinností a prác, čo tá knižnica robí. Ďalej som išla v tom, ako človek z vonka, používateľ, ktorý príde do knižnice a vypožičia si knižku. Štúdium nezmenilo to, ako som poznala knižnicu. Pohľad mi zmenila prax. (r. 100-110) Vysoká škola podľa mňa nie je o tom, aby sme sa učili až také praktické veci, ale aby sme to vedeli aplikovať a tie informácie použiť, ale to ma nikto nenaučil.“ (r. 245-247)

Od vysokej školy sa očakáva, že poskytne dobrý teoretický základ a niektoré praktické zručnosti. Žiaľ v Alicinom prípade sa tak nestalo. V teórii nevidela zmysel a praktická príprava bola podvyživená. Alicu k štúdiu knihovníctva priviedla okrem iného aj záľuba v čítaní a omyl “V tej chvíli som si to poplietla s literárnou vedou... Mala som pocit, že to je o tom, že budeme písať literárne kritiky...“ (r. 36-38) Jej postoj k štúdiu pravdepodobne pramení aj v tom, že ju nudilo. Gavorom citované tvrdenia sa síce týkajú vysokoškolskej prípravy učiteľov, avšak s vysokou pravdepodobnosťou by sme ich dokázali pozorovať aj v príprave knihovníkov. „Fakulty zriedka dokážu zlepšiť prístup adepta učiteľstva k svojej budúcej profesii... Ukazuje sa, že v priebehu vysokoškolského štúdia sa postoj k učiteľskému povolaniu niekedy zhoršuje“ (Gavora, 2001). Alicine postoje ovplyvnilo okrem iného aj správanie pedagógov. „Nás pani vyučujúce vyhodili celý ročník. Na tretí dekanský sme robili opravné skúšky. Fakt sme lietali celkom slušne. Niekto sa zle vyspal a prask celý ročník letel. Keď nás chceli, tak nás samozrejme vyhodili. A fakt nás vyhadzovali na blbostiach. A to bolo niečo, že vzťah k tomu knihovníctvu nenadobudneš. Keď sme sa učili alfu a omegu spracovania ČSN 010195. Pamätám si do dnes bodky, čiarky, rovná sa a tak ďalej, ale nikto nám vtedy nedal do súvisu, prečo je to dôležité. (r. 162-172) Ale určite nás vyformovali, nejakú tú odolnosť si získala, inak to nešlo... som bola tri razy vyhodená na tom, že som nevedela, kde, na ktorom poschodí sa uskutočnila prvá internetová konferencia. Na treťom.“ (r. 199-204) Napriek týmto skúsenostiam je dnes z Alice nielen knihovníčka, ale aj pedagogička.

Lukáš: „Štúdium na vysokej škole hodnotím veľmi pozitívne, pretože okrem odbornosti dáva aj niečo navyše, nejakú orientáciu v problémoch a spoločenské zaradenie. Veľmi ma to bavilo, naučil som sa veľa nového a myslím, že ma celkom dobre pripravilo na prax. (r. 4-10) Počas štúdia bola predstava o práci knihovníka určite skreslená, podporená stereotypmi, no postupne, od toho 1. až po ten 5. ročník sa mi funkcia a činnosť knihovníka úplne ozrejmila.” (r. 39-45)

Lukáš absolvoval odborné vysokoškolské štúdium približne s desaťročným odstupom za Alicou. Určite ho učili niektorí z pedagógov, ktorí formovali aj Alicu. Napriek tomu má na štúdium iný názor. Vo svojej odpovedi sa orientuje nielen na odborné funkcie a činnosti, ktoré mu škola ukázala, ale aj na širšie poslanie vysokej školy. Lukáš totiž získal okrem kvalifikačnej prípravy aj širší spoločenský rozhľad.

Kategória 5 - Vstup do praxe

Nástup do prvého pracovného pomeru je pre každého človeka významnou udalosťou, ktorú zvyčajne sprevádzajú nielen očakávania, ale aj obavy. Jedinec sa ocitá v situácii, kedy má ukázať, čo v ňom je a môže byť vystavený tlaku. Typickou metaforou, ktorú respondenti uviedli, aby opísali moment vstupu do praxe, je hodenie resp. vypustenie do vody.

Aké pocity si mala pri začiatku v práci?

Dagmar: „No tak prvý bol v pohode, všetko je OK. Prvýkrát, keď ma potom vedúca nechala samú na seba, tak to bol absolútny stres, pretože sa tam začali hromadiť ľudia. Ja som to nestíhala, takže to bolo troška také hodenie do vody a vytriezvenie.“ (r. 128-131)

Stres si Dagmar začala uvedomovať až vo chvíli, keď bola v práci ponechaná sama na seba. Prítomnosť vedúcej jej dodávala pocit istoty. Nadobudnúť istotu však potrebovala aj vedúca, preto Dagmar zo začiatku nenechávala samú, ale pozorovala, ako pracuje. Dagmar a jej vedúca sa nachádzali akoby na opačných koncoch jednej osi. Vedúca si nebola istá na začiatku a keď nadobudla pocit, že je Dagmar kompetentná, nechala ju samú. Na druhej strane Dagmar si bola istá do chvíle, kým ju vedúca neopustila. Pocit stresu vyvolaný hromadiacimi sa ľuďmi (čitateľmi, zákazníkmi) je charakteristický pre prácu v službách. Dlhé čakanie vyvoláva nervozitu a od tej je už len krôčik k podráždenosti či hádkam. Samozrejme, že takýmto situáciám sa chce každý vedúci vyhnúť a preto na ne hneď v procese zaúčania upozorňuje svojich pracovníkov. Ak spomenutá situácia predsa len nastane, je dobré, ak vedúci nenechá pracovníka tápať a pomôže mu. Iba tak si začínajúci pracovník môže vybudovať profesijné sebavedomie.

Kategória 6 - Prijatie komunitou

Nástup do knižnice neznamená len nadobudnutie profesijných zručností, zvládnutie knižničných činností či práce s čitateľmi. Človek vstupuje do novej komunity, ktorá má svoje zabehnuté pravidlá. O úspešnom začlenení sa nováčika do kolektívu rozhodujú, okrem neho samého, služobne starší kolegovia hlavne svojimi postojmi k práci a organizácii, svojím správaním sa k novému kolegovi. Žiaľ žiaden z respondentov si pri rozpomínaní na svoje začiatky v knižnici nespomenul na prvý deň v práci, ktorý je zvyčajne formálnym (privítanie, predstavenie kolegom), no významným momentom iniciácie.

Silvia: „Ja som nastúpila medzi nesmierne múdrych ľudí. Toto som si možno ako taká mladá neuvedomovala. Až teraz si to uvedomujem časom, že to bolo veľké šťastie. Oni ma veľmi ovplyvnili a veľmi mi pomáhali určovať predmetové a tematické heslá. Upozorňovali ma na nákup literatúry príbuznej... A trvá to do dnes. Ja som si ich vlastne tak vychovala. Oni mňa. Taká spolupráca vzájomná.“ (r. 129-137)

Silvia sa hneď po škole zamestnala v špeciálnej knižnici, ktorá však svojím kultúrnym zameraním nesmierne vyhovovala jej preferenciám. Starší kolegovia jej imponovali hlavne svojou autoritou, ktorú si vypestovali svojou odbornosťou, no zároveň im ju Silvia pridelila sama, keďže si vážila ich prístup k nej. Od začiatku bola braná ako rovnocenný partner, čo dokazuje zmienka o vzájomnom vychovávaní sa. Ona ich zasvätila do knihovníckeho, oni ju do odborného.

Kategória 7 - Konštruovanie suverenity

Je prirodzené, že človek sa v rôznych životných situáciách, ktoré sú pre neho nové, vyvíja od neistoty k istote, „od ne-suverenity k suverenite“ (Gavora, 2001). Ak chce byť človek vo svojej profesii úspešný, musí zvládnuť rolové požiadavky a nadobudnúť suverenitu, čo si vyžaduje značné úsilie – získať nové zručnosti a prekonať počiatočné nepríjemné pocity. Postupne sa človek dostane do fázy, kedy je jeho komunikácia efektívnejšia a sebavedomie vyššie.

Nina: „Zo začiatku to bol pre mňa šok. Počítače, k tomu som nemala najskôr vzťah, takže som sa toho trošku obávala... Musela som ísť najskôr na školenie, hardvér, softvér, disketa, formátovanie a takéto rôzne vecičky okolo toho sa naučiť, aby som mohla pracovať... Až ma hlava bolela zo všetkého, vždy keď som sa vrátila domov, toľko informácií a všetkého, kým sa mi to poukladalo. Ale postupne som si zvykla a človek sa do toho dostane. Nemôžem tvrdiť, že mi to dlho trvalo, ale zo začiatku trošku, či s tými počítačmi vôbec budem vedieť. Teraz nemám problém... Bol ISIS, prešlo sa na Rapid. To ma aj bavilo, tie zmeny. Vždy sme absolvovali nejaké školenia na formuláre, MARC 21... angloamerické katalogizačné pravidlá. Z Matice nás školili, teda zo Slovenskej národnej knižnice. Bolo to viac menej také zaujímavé.“ (r. 133-152)

Tým, že Nine chýbalo odborné knihovnícke vzdelanie, znamenalo pre ňu nadobudnutie profesijnej suverenity hlavne zvládnutie práce s knižničnými technológiami. Na toto obdobie si spomína aj v súvislosti s fyzickými prejavmi – bolesti hlavy, ktoré spôsobilo informačné preťaženie. Po absolvovaní viacerých školení, ktoré považovala za zaujímavé, sa svojím profesijným sebavedomím mohla vyrovnať svojim kolegom.

Kategória 8 - Kariérny postup

Teória personálneho manažmentu rozoznáva horizontálnu (prestup z jedného pracovného miesta na iné, na rovnakej úrovni) a vertikálnu (pracovný postup smerom hore po kariérnom rebríčku) kariéru. Väčšina ľudí si pod pojmom kariéra predstaví práve vertikálny posun, ktorý sa v tradičnom ponímaní viaže na dĺžku praxe a je spojený s lepším postavením, vyšším platom, väčšou zodpovednosťou, prestížou a mocou. Kariéra v tomto zmysle prechádza štyrmi fázami: 1. zakladanie kariéry; 2. rozvoj kariéry spojený s povýšením a postupom; 3. udržovanie kariéry, ktoré charakterizuje stabilizácia, stagnácia, úcta, kríza stredného veku, vzdelávanie a interakcia a 4. útlm a ukončenie kariéry. Nie je však výnimkou, že riadiacu funkciu zastáva niekto vekom i služobne mladší.

Rozširuje sa nejako vaša náplň práce alebo nejaká kariéra?

Lucia: „Myslím si, že nemôže byť reči o kariére. Neviem. Môj pohľad sa nerozširuje. Tak isto štyria ľudia, jedna vedúca, tri pracovníčky, to je naše oddelenie. Práce nám pribúda od toho času, ako som nastúpila.“ (r. 154-157)

Lucia je v praxi už 16 rokov (2. fáza kariéry), no napriek tomu kariéru nezažíva. Vznik kariéry podmieňujú tak vonkajšie ako aj vnútorné faktory. Luciino pracovné pôsobisko nevytvára ideálne podmienky pre budovanie kariéry. Oddelenie je stále rovnaké, nerozširuje sa a nemenia sa ani pracovníci. Aby bol kariérny postup reálny, musela by odísť jej aktuálna vedúca. Lucii pravdepodobne chýba aj vnútorná potreba kariéry, čo nie je nič neobvyklé. Nie každý totiž túži po pracovnom postupe.

Alica: „Dokonca do štyroch mesiacov zo mňa spravili vedúceho oddelenia. A ešte len vtedy som trpko plakala, lebo potom to bol presne ten manažment knižníc a nejaké záležitosti, náplne práce, odmeny a zákonník práce, čo si človek musel naštudovať. Takže to bolo presne také, že hodia ťa do vody a plávaj. Trošku to bolelo, pretože si zober, že som bola 23 ročné ucho a do dôchodku odišiel predchádzajúci šéf oddelenia. A stala som sa ja, som mala trojmesačnú prax, vedúcim oddelenia desiatim ľuďom, z ktorých niektorí 25 rokov robili, či už v tej inštitúcii alebo v oblasti. A ja som ich išla riadiť. (r. 316-326)

Prečo myslíš, že vybrali práve teba na tú vedúcu pozíciu?

Malo to čisto praktické dôvody… Nástupný plat bol v tom čase 5 000 korún a keď si dostala príplatok za riadenie, tak to bol jediný možný spôsob. A keď som sa už nejako vysporiadala s tou technikou, tak zrazu to bol one man show. Keby som im odišla, tak pol roka majú dieru a museli by niekoho zháňať, takže ma tam chceli udržať. Nie, že by som mala zajačie úmysly v tom čase. Ale mala som dobrých šéfov, ktorí mali pocit, že chcú, aby sme im tam zostali mladí. Nelpeli na tom, že vedúci pracovník musí mať nejaký vek. Rozumeli sme si aj koncepčne, smerovanie bolo v pohode. Len mňa to troška bolelo, pretože naozaj nájsť nejakú spoločnú reč s tými kolegami... najbližšia za mnou mala nejakých 39, takže také klasické dokazovania si, že čo mi ty tu ideš rozprávať. Pár krát sa ma snažili nachytať na hruškách a pár krát sa im to aj podarilo (smiech).“ (r. 328-344)

Alicin prípad je presným opakom Luciinho. Možnosť kariérneho postupu sa jej naskytla extrémne skoro, čo v nej vyvolalo celý rad nepríjemných pocitov spojených hlavne s nedostatočnými znalosťami a nízkou autoritou u starších kolegov. V druhej časti svojej výpovede opisuje Alica situáciu, ktorá nie je výnimočná ani v dnešných podmienkach. Nízke mzdy často odrádzajú mladých knihovníkov, či už od nástupu do knižnice alebo od dlhšieho zotrvania v nej. Strednému (vedúci úsekov) a vyššiemu (riaditeľ) manažmentu knižníc preto neostáva nič iné, len sa snažiť o udržanie šikovných mladých pracovníkov formou ich povýšenia do pozícií líniového manažmentu (vedúci oddelení). Fakt, že voľba padla práve na Alicu, mala svoje opodstatnenie v jej jedinečnej pracovnej funkcii v knižnici. Alica v novej pozícii obstála, čo dokazuje, že má na kariéru nielen predpoklady, ale nechýba jej ani vnútorná túžba po postupe, mohla ho totiž odmietnuť.

Kategória 9 - Profesionalita

Profesionalita vypovedá o vysokej úrovni pracovných činností. Môžeme ju pozorovať vo sfére organizačnej, kedy respondent hovorí napr. o nových systémoch a pracovných postupoch, alebo o výnimočnom postavení organizácie, v ktorej pôsobí. Na úrovni jednotlivca sa profesionalita vzťahuje napr. na komplex odborných kompetencií (ako súboru znalostí, schopností, zručností a vlastností, ktorými musí profesionál disponovať), alebo vysoké pracovné štandardy, často spojené s pracovnou etikou, ktoré sa človek snaží vo svojej práci presadzovať.

Monika: „Tieto veci, to sa už berie tak samozrejme, ale niekto to musel vymyslieť, overiť, aj tú formu nejakú. Tie informačné systémy knižnice... také veľké značky pre deti, že rozprávky. Oni majú také farebné štvorčeky, trojuholníčky alebo guličky a tým je tá literatúra tematicky delená. Deti to už poznajú. To je náš systém, ktorý zaviedli u nás, v oddelení pre deti a potom od nás sa to preberalo, všetky knižnice na Slovensku. Takže overovalo sa to, čo bolo dobré, tak sa ujalo a zachovalo sa. Takže v tej našej práci sa naozaj veľa zmenilo, lebo knižnice vždy reagovali na spoločenské dianie. Neboli sme nikdy mimo. Ale predsa v nás ostal kus toho klasického, trochu konzervatívneho, že tá práca v knižnici sa nedá veľmi ztechnizovať. (r. 229-242) Je študijné obdobie a potrebujú literatúru, takže je to veľmi náročná práca, pretože človek celý deň hovorí, takže treba mať takú disciplínu, aby človek vydržal aj cez tú zmenu, aby neprenášal tie svoje (nedokončená myšlienka)... Musí byť aj psychológom ten knihovník. Ale predovšetkým musí byť dobre zdatný v tom fonde. Musí sa vedieť veľmi dobre zorientovať a vedieť poradiť. A ešte sa aj musíte vcítiť do toho, že čo potrebuje. Musíte aj uhádnuť, čo potrebuje, lebo niekedy nevedia povedať.“ (r. 596-604)

Monika si s trochou nostalgie spomína na časy svojho metodického pôsobenia, kedy sa podieľala na navrhovaní a overovaní vhodného informačného systému pre detské oddelenia knižníc. V jej rozprávaní je prítomná aj hrdosť, veď systém, ktorý navrhli, sa rozšíril aj do iných knižníc a funguje aj po desiatkach rokov. Profesionalitu na organizačnej úrovni spája s klasickosťou a konzervatívnosťou knihovníckej práce, nie však v zmysle skostnatenosti, ale v súvislosti s dobre zavedenými systémami v minulosti, ktoré neboli a nemuseli byť nahradené ani v dnešnej dobe. Na úrovni jednotlivca vyzdvihuje náročnosť duševnej práce knihovníka, ktorá kladie nároky na jeho osobnosť (empatia, trpezlivosť, tolerancia, výdrž, komunikatívnosť a pod.)

Kategória 10 - Čitatelia

Čitatelia sú pre knihovníkov tým, čím sú pre obchodníkov zákazníci. Bez nich by knižnice stratili zmysel svojej existencie a knihovníci by prišli o prácu. Nie všetci knihovníci sú v priamom kontakte s čitateľmi. Knihovníci pracujúci vo výpožičných službách, sú často zástupcami celej knihovníckej profesie, pretože väčšina čitateľov sa stretne len s nimi. Na základe týchto stretnutí si čitatelia urobia obraz o celej knižnici i profesii. Mnohí knihovníci si tento fakt uvedomujú a premieta sa to do ich prístupu k čitateľom.

Hana: „U mňa sú čitatelia naozaj dosť rozmaznávaní, v mojom oddelení a teoreticky aj v celom úseku. To napríklad z vedenia nám vyčítali, že tých čitateľov tam rozmaznávate, tým že nechcú, aby čakali v rade. Predtým sme totiž žiadali ďalšiu pracovníčku do služieb... je to dvojzmenná prevádzka, na každú zmenu sú dve, ale tam sú veľké priestory, pri počítači môže robiť jeden a druhý musí niekedy ukladať knižky, doniesť, zakladať. No a teraz to je len tá ideálna situácia, keď sú všetky štyri v práci. Ešte nastane situácia PNka, dovolenka a nula bodov, je tam jedna pracovníčka, ľudia tam čakajú v rade. Na čo hlavne naša ekonómka, však aj v banke musia čakať v rade. Takže je to také nepochopenie. A potom má riaditeľ príhovor o tom, ako pristupuje, alebo mali by sme prispieť ku skvalitneniu služieb. Čo je v priamom rozpore s tým, čo povie ekonómka.“ (r. 521-536)

Hana stavia svojich čitateľov na prvé miesto a ako vedúca úseku prenáša tento model správania aj na svojich podriadených. Kvôli nie celkom ideálnemu personálnemu stavu dochádza ku kolíziám s predstaviteľmi vedenia. Na jednej strane stojí riaditeľ knižnice, ktorý prednáša o kvalite knižničných služieb, na strane druhej ekonómka, ktorá v snahe ušetriť peniaze z rozpočtu, odmieta akékoľvek prijímanie nových pracovníkov. Obeťou týchto ťahaníc je samozrejme čitateľ. Pozoruhodný je aj fakt, že rovnako ako riaditeľ ani ekonómka nie je profesionálny knihovník. Bolo by zaujímavé zistiť, ako by sa na situáciu pozerali, ak by boli čitateľmi, alebo by sa aspoň raz za čas zastavili na oddelení, o ktorom rozhodujú.

Kategória 11 - Vznik identity

Identifikovaním sa s rolou knihovníka vzniká potreba plniť požiadavky vlastné tejto role, ktorá je manifestovaná kompetenciami, normami správania a rituálmi. Po vstupe do roly začína o sebe jedinec uvažovať ako o knihovníkovi a príslušníkovi knihovníckej komunity. Mnohé zo spomenutých prvkov sa budúci knihovník naučí už na vysokej škole, no najintenzívnejší podiel učenia sa roly sa objavuje až v profesijnej praxi. Výskum potvrdzuje domnienku, že k zrodu profesijnej identity dochádza až po vstupe do praxe a nie počas štúdia. Až po skončení školy a v praxi sa s knihovníckou profesiou stotožnilo 6 respondentov (Monika, Nina, Júlia, Alica, Kamil a Dagmar). Rovnako 6 respondentiek (Silvia, Klára, Laura, Lucia, Hana a Zita) sa za knihovníčky začalo považovať už počas štúdia a pomohla im v tom napr. študijná prax, prvomájové manifestácie vyvolávajúce pocit začlenenia do kasty knihovníkov, registrácia v odbornej asociácii, dosiahnutie bakalárskeho stupňa vzdelania či obhajovanie profesie. Moment vstupu do praxe sa ukazuje pre zrod profesijnej identity ako významný, čo potvrdzuje aj pätica respondentov (Lukáš, Filip, Viera, Maroš a Petra), ktorí sa za knihovníkov začali považovať až po nástupe do zamestnania, hoci v tom čase ešte študovali. Pomer knihovníkov, ktorí sa s profesiou stotožnili až v praxi a tých, ktorí už počas štúdia je približne 2:1.

Považovala si sa už počas štúdia za knihovníka?

Zita: „V prvom ročníku určite nie, lebo človek len zisťuje kto je, čo je a ako sa čo robí. Myslím si, že trošku trvá, kým človek nadobudne nejaké to vedomie, či už je knihovník, alebo keď mu tí učitelia hovoria pán kolega, pani kolegyňa, tak to si nemyslím, že by som niekomu takému bola kolegyňa. Ale teraz už áno, za posledné roky. Už áno, považujem sa za knihovníka. (r. 62-67) Dá sa povedať, že posledné 2 roky. Tie 3 mi trvalo sa s tým stotožniť.“ (r. 252, 253)

Zita sa za knihovníčku začala považovať už na škole a hovorí o možnej príčine tohto javu. Hoci vo svojej výpovedi popiera, že by sa počas štúdia považovala za kolegyňu svojich vyučujúcich, ktorí ju a jej spolužiakov takto titulujú, zdá sa, že kolegiálne správanie a oslovovanie (okrem iného), môže byť faktorom podmieňujúcim rodiacu sa identitu budúcich profesionálov. Zita vymedzuje aj časové obdobie “za posledné 2 roky”, v ktorom sa už za knihovníka považuje. Pripomeňme, že v čase realizácie výskumu pracovala v knižnici len 4 mesiace, čiže vstup do praxe nebol tým najvýznamnejším prvkom zrodu profesijnej identity. Posledné 2 roky však Zita študuje na magisterskom stupni, čomu samozrejme predchádzalo získanie bakalárskeho titulu. Čiže významným pre zrod jej knihovníckej identity mohol byť aj tento akademický akt.

Súvislosti a okolnosti profesijnej identity knihovníkov

Vizualizácia v podobe tabuliek a figurálneho modelu sprehľadňuje širokú a komplexnú tému profesijnej identity v prostredí knižníc a zjednodušuje vnímanie výskumných zistení. V súvislosti s profesijnou identitou knihovníkov považujeme za významné odpovede na tri otázky:

1. Kedy sa respondent rozhodol pre knihovníctvo? (nástup na odborné štúdium alebo rozhodnutie pracovať v knižnici)
2. Prečo si vybral knihovníctvo? (dôvody a okolnosti, ktoré respondenta priviedli k odboru)
3. Ako sa dostal ku knihovníctvu? (kto/osoba alebo čo/spôsob pomohlo respondentovi)

Respondenti sú v nasledujúcich tabuľkách zoradení podľa dĺžky praxe v knihovníctve. Významné okolnosti v profesijnom živote knihovníkov, ako rozhodnutie sa pre štúdium knihovníctva (hlava), vstup do praxe v knižnici (noha), samotný výkon práce (ruka) či pomôcky stotožnenia sa s prácou a profesiou (srdce) sú zobrazené vo figurálnom modeli na obr. 1.

Tab. 2 Súvislosti profesijnej identity knihovníkov, 1. časť

Tab. 3 Súvislosti profesijnej identity knihovníkov, 2. časť

Obr. 1 Figurálny model znázorňujúci okolnosti vzniku profesijnej identity knihovníkov

Záver

Komplexnosť problematiky profesijnej identity knihovníkov si nesporne vyžaduje výskumnú pozornosť. Výskum profesijnej identity knihovníkov je zasadený do prostredia slovenských knižníc v typologickom zastúpení vedecké, akademické, verejné a špeciálne knižnice. Výsledkom analýz rozhovorov so sedemnástimi respondentmi je identifikovanie jedenástich kategórií životného príbehu knihovníkov (raná rola knihovníka, rolové vzory, rodinné prostredie, prijatie komunitou, konštruovanie suverenity, kvalifikačná príprava, vstup do praxe, kariéra v knižnici, profesionalita, čitatelia a vznik identity). Výskum mapuje etapy významné pre zrod a vývin profesijnej identity knihovníkov: rozhodnutie sa pre profesiu, vstup do praxe, začiatky v práci a pomôcky stotoženia sa s knihovníckou profesiou. Metódy vizualizácie (tabuľky a figurálny model) vedú k sprehľadneniu širokej a komplexnej témy profesijnej identity v prostredí knižníc a zjednodušujú vnímanie výskumných zistení. Výsledky podobných výskumov môžu slúžiť ako podklady pri vzdelávaní a formovaní profesijnej identity budúcich knihovníkov.