JANKOVIČ, Ľubomír. Exlibris a supralibros na Slovensku v 16.-19. storočí. Martin : Matica Slovenská, 2004. 192 s, obr. príl.

Monografia venovaná exlibrisom, supralibrosom a iným spôsobom vyjadrenia vlastníckeho vzťahu ku knihe alebo knižnej zbierke je v slovenských a širších "uhorských" reláciách ojedinelá a možno povedať prvá.

Ako autor v úvode konštatuje, problematika sa nachádza takmer mimo zorného uhla historikov, heraldikov, genealógov, umenovedcov a knihovedcov a táto skutočnosť sa prejavuje najmä u nás v takmer úplnej absencii štúdií a rozsiahlejších analytických i syntetizujúcich diel mapujúcich problematiku knižných značiek. Jej alfou a omegou je teda systematické štúdium knižných značiek v zachovaných knižných zbierkach a interdisciplinarita výskumu ako základný predpoklad pre analyticko-syntetické prezentácie jeho výsledkov a zmysluplné zakotvenie v širšom priestore kultúrnych dejín.

Už spomenutá absencia veľkorysejšieho domáceho spracovania umožnila systematický a fundamentálny prístup bez hrozby opakovania už známeho a publikovaného. Preto je úvod monografie venovaný terminológii, typológii a periodizácii podopretý predovšetkým zahraničnými autoritami v tejto oblasti. Druhá kapitola je už výsledkom štúdia zachovaných knižných značiek v historických knižných zbierkach a už jej pomenovanie "exlibris a supralibros so slovenskými vzťahmi v 16-19. storočí" relativizuje slovacitu objektu a nepriamo tak upozorňuje na fakt, že jednoznačná slovacita nie je podstatná a musí ustúpiť komplexnejšiemu, stredoeurópskemu či európskemu vnímaniu problematiky. Vzniklo tak systematické pojednanie o jednotlivých doložiteľných typoch exlibrisov a supralibrosov. Tretia kapitola je venovaná konkrétnym vlastníkom - používateľom exlibrisov a supralibrosov v jednotlivých obdobiach/periódach tak, ako boli vyznačené v úvode publikácie. Je v nej zastúpené široké spektrum vlastníkov od pomerne bezvýznamných zemanov až po prílušníkov šlachty a prelátov. Nedostatkom tejto kapitoly a zároveň aj celej monografie je fakt, že v nej absentuje komplexnejší prieskum vlastníckych označení v historických zbierkach na Slovensku. Okrem fondov Országos Szechényi könyvtár, Batthyanea v Alba Julii čerpá autor už len z toho, čo sa nachádza v Slovenskej národnej knižnici. Výstupom je síce diverzifikovaná škála, ale obchádzajúca mnohých iných významných individuálnych vlastníkov, a teda aj ich exlibris či supralibros najmä v odbobí 17.-18. storočia.

Možno veľký časový odstup medzi ukončením textu a jeho vydaním spôsobil, že nereflektuje publikované výsledky niektorých nových zistení týkajúce sa napríklad knižnice Juraja Tranovského. V monografii, akou je táto, je však úplnosť zrejme nedosažiteľná a zrejme aj druhoradá. Je učebnicou, priručkou a zaujímavým čítaním zároveň. Všetkým, ktorí sa v oblasti dejín knižnej kultúry pohybujú profesionálne, ale aj neprofesionálnym záujemcom, ju možno iba odporúčať. Jej kvalitná knižná podoba s početnými vyobrazeniami v texte a farebnou obrázkovou prílohou ju zaraďuje medzi to najkvalitnejšie, čo v tejto oblasti v poslednom období vyšlo.