Komunitná knižnica III.

0 comments

Autoři:

Antolíková, Emília

Vydání:

2009, ročník 13, číslo 7

Rubrika:

Zprávy, reportáže a glosy

Slovenská národná knižnica - Odbor pre knižničný systém SR - Pracovná skupina pre komunitné aktivity knižníc, Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch, Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou a Občianske združenie Korálky pripravili v dňoch 2. a 3. júna 2009 v Nových Zámkoch celoslovenský odborný seminár Komunitná knižnica III. Partnermi podujatia bola Slovenská asociácia knižníc a mesto Nové Zámky. Spoluorganizátormi sa stali Nitriansky samosprávny kraj a Prešovský samosprávny kraj. Podujatie sa uskutočnilo s finančnou podporou Ministerstva kultúry slovenskej republiky.

Komunitná knižnica III. tematicky nadviazala na minuloročné stretnutia Komunitná knižnica I. v Poprade a Komunitná knižnica II. vo Vranove nad Topľou. Komunitní knihovníci sa v októbri minulého roku stretli aj v Dolnom Kubíne. Spoločným cieľom stretnutí bolo zmapovať komunitné aktivity knižníc na Slovensku a inšpirovať sa aktivitami zo zahraničia.

V minulom roku sa v zahraničnom bloku prezentovali kolegovia z Česka a z Poľska, tohto roku si organizátori vzhľadom na miesto stretnutia - juh Slovenska - pozvali kolegov z Maďarska. Českí kolegovia prirodzene ani tohto roku nechýbali. Veď práve sa stali základom pre formovanie slovenskej cesty komunitných knihovníkov. Ďalším z cieľov seminára bolo skvalitniť komunikačné zručnosti knihovníkov v komunite.

Dvojdňové stretnutie knihovníkov bolo programovo rozdelené na prezentáciu komunitných aktivít a workshop.

Podujatie otvorila a všetkých prítomných srdečne privítala riaditeľka Knižnice Antona Bernoláka v Nových Zámkoch Marta Szilágyiová. Vyjadrila potešenie, že téma pritiahla do Nových Zámkov knihovníkov, zástupcov štátnej správy a samosprávy, ako aj ďalších vzácnych hostí.

Za Ministerstvo kultúry prijala pozvanie riaditeľka Odboru múzeí, knižníc a galérií Mgr. Monika Lopušanová, za knižničný systém PhDr. Ján Molnár a Mgr. Lucia Falbová.

Riaditeľka knižnice M. Szilágyiová v úvode svojho vystúpenia upriamila pozornosť účastníkov na výstavu detských kresieb z MsK Csuka Zoltána v Érde, ktorá bola prezentovaná pri príležitosti organizovania seminára. Zároveň vyjadrila radosť zo vzájomnej spolupráce s kolegami z Maďarska pri organizovaní knihovníckych podujatí.

Po otvorení sa prítomným prihovoril primátor Mesta Nové Zámky Ing. Gejza Pischinger, ktorý vo svojom príhovore vyjadril potešenie z aktivít, ktoré knižnica organizuje. Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Nitrianskeho samosprávneho kraja, zároveň plní funkciu mestskej knižnice, ktorá veľmi dobre spolupracuje s mestom.

Po jeho vystúpení sa slova ujala Mgr. Emília Antolíková, vedúca pracovnej skupiny pre komunitné aktivity knižníc OKS SR SNK a riaditeľka Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou. Stručne zhodnotila doterajšie aktivity pracovnej skupiny a vyjadrila presvedčenie, že seminár prispeje k skvalitneniu práce komunitných knihovníkov, podnieti ich k novým aktivitám a prispeje k rozvoju spolupráce knižníc a skvalitneniu ich činnosti.

Účastníkom seminára sa prihovoril aj hosť - výkonný podpredseda ZMOS Ing. Milan Muška. ZMOS je pri organizovaní komunitných aktivít knižníc dôležitým partnerom, pretože rozvoj knižníc je často v rukách primátorov, starostov miest a obcí.

Program seminára postavili organizátori tak, aby v úvode zazneli aktivity slovenských knižníc, zahraničné skúsenosti boli prezentované v popoludňajšom programe.

Minuloročné skúsenosti ukázali, že je lepšie najskôr zhodnotiť, čo sa deje u nás doma a potom sa nechať inšpirovať kolegami zo zahraničia.

Prvou prezentujúcou bola riaditeľka Knižnice Antona Bernoláka v Nových Zámkoch Marta Szilágyiová. V úvode ozrejmila základné pojmy, ktoré súvisia s komunitnou prácou. Definovala, čo v ich knižnici zahŕňajú do komunitných aktivít a priblížila konkrétne podujatia, ktoré v poslednom období v knižnici pripravili. Bolo náročné vybrať do prezentácie len niektoré, pretože z časového hľadiska nebolo možné predstaviť všetky. Vybrala tie aktivity, ktoré najviac rezonovali vo verejnosti. Hovorila o rodinnej knižnici ako komunite, o kluboch, ktoré pracujú pri knižnici, a to literárnom klube Generácia a sci-fi klube Orion. Zaujala informácia o literárnej kaviarni Aqua Café, výtvarnom klube, „ premenlivých kluboch“- žien, tvorivých dielňach a ďalších aktivitách. Všetky spomenuté podujatia zdokumentovala bohatou fotogalériou.

Knižnicu P. O. Hviezdoslava a projekt Moje mesto - tvoje mesto predstavila Mgr. Elena Rusiňáková, ktorá bola organizátorkou aj dušou celého projektu. V roku 2008 na stretnutí Komunitná knižnica II. vo Vranove nad Topľou priblížila riaditeľka knižnice Mgr. Marta Skalková bohatú činnosť knižnice a zvlášť komunitné aktivity. Tohto roku ich organizátori vyzvali, aby predstavili len jeden konkrétny projekt, ktorý mal veľmi dobrú odozvu v meste Prešov. Cieľom projektu Moje mesto – tvoje mesto realizovaného v rámci kampane Každý iný, všetci rovní bolo budovanie vzťahu mládeže k ľuďom inej rasy a inej kultúry. Realizátori projektu - pracovníci knižnice nevtieravým spôsobom, prostredníctvom zážitkov osoby, ktorá sa do Prešova prisťahovala a ktorá sa musela tomuto mestu prispôsobiť, si dali za cieľ vzbudiť v deťoch a mládeži prejav tolerancie, znášanlivosti a ústretovosti. Oslovili cudzincov žijúcich v Prešove, ktorí sa do projektu aktívne zapojili. E. Rusiňáková hovorila o tom, ako projekt vznikol, ako ho propagovali v médiách, aký mal význam pre mesto, knižnicu, ale najmä pre čitateľov a priamo zapojených účastníkov.

V závere prezentácie konštatovala, že projekt vytvoril nové vzťahy a partnerstvá, čo zvýšilo kvalitu života ľudí v meste Prešov.

Mgr. Peter Klinec prezentoval komunitné aktivity Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici. Prezentáciu nazval „Že vraj komunitné aktivity...“; bola presvedčivá práve tým, že jednotlivé aktivity prepájal priamo na stránke knižnice. Niekoľkokrát počas prezentácie použil spojenie „že vraj komunitné“, ako keby si dával básnickú otázku nad prezentovanými podujatiami. Svoju prezentáciu začal informáciou, čo by nemalo chýbať pri organizovaní komunitných aktivít: znalosť reality a potrieb komunity, iniciatíva z okolia knižnice, spolupráca pri výbere tém, osobností, príprave a realizácii, dokumentovanie a prezentácia lokálneho komunitného obsahu. Knižnica ponúka na vyhľadávanie regionálnych informácií dve unikátne databázy, ktoré sama už niekoľko rokov vytvára. Databáza REGIÓN obsahuje záznamy článkov v tlači o regiónoch Banská Bystrica a Brezno. Databáza OSOBNOSTI obsahuje základné informácie o žijúcich i nežijúcich osobnostiach spätých s týmto regiónom, s možnosťou zisťovania ich výročí. P. Klinec uviedol, že databázy môžu byť zdrojom zaujímavých informácií nielen pre odborníkov zaoberajúcich sa regiónom a publikujúcich v ňom, ale aj pre obce, mestá, inštitúcie, občianske združenia a pod., pretože mapuje ich aktivity. Ďalej prezentoval aktivity, ktoré organizuje pre rôzne komunity, napr. pre nevidiacich a slabozrakých, pre ženy, hendikepovaných a imobilných, pre hospitalizované deti, seniorov, osoby vo výkone trestu odňatia slobody a iné. Tieto podujatia realizujú najmä na pobočkách a na sídliskách, kde je knižnica často jedinou kultúrnou inštitúciou. Práve v knižnici prebiehajú rozhovory o problémoch, ktorými dané miesto alebo sídlisko žije a ktoré je potrebné riešiť. Medzi inšpiratívne patria stretnutia s poslancami a s primátorom, kde prizývajú ľudí, ktorých sa problém priamo týka. P. Klinec svojou prezentáciou potvrdil, že aktivity, ktoré organizujú vo Verejnej knižnici Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici, sú jednoznačne komunitné.

Blok príspevkov s názvom „Radosti a starosti komunitnej činnosti“ patril prezentáciám členov pracovnej skupiny pre komunitné aktivity knižníc OKS SR SNK Martin. Cieľom bolo poukázať na dobré skúsenosti, ale aj na tienisté stránky komunitnej práce. Aktivity knižníc Žilinského samosprávneho kraja v minulom roku podrobne prezentovala metodička Krajskej knižnice v Žiline Mgr. Zuzana Mjartanová. Pre seminár Komunitná knižnica III. vybrala z množstva realizovaných projektov jeden konkrétny – LITERÁRNY PARČÍK. Na tomto projekte podrobne demonštrovala, čo jeho realizácia znamenala pre Krajskú knižnicu v Žiline, pre jej návštevníkov aj obyvateľov mesta. Zamerala sa na radosti aj starosti, ktoré sprevádzali myšlienku vytvoriť pri knižnici miesto oddychu, stretávania sa, čítania a príjemného pobudnutia. Knižnica sa rozhodla upraviť miesto pri knižnici tak, aby bolo verejnosťou využívané a aby esteticky ladilo s prostredím. Pre realizáciu tejto myšlienky potrebovala knižnica získať podporu obyvateľov miesta aj finančné prostriedky na výstavbu parčíka. Ich literárny parčík, za ktorý získali viacero ocenení, žije a rozvíja sa ďalšími aktivitami. Slúži nielen čitateľom knižnice, ale aj obyvateľom, ktorí tam radi prichádzajú. Z. Mjartanová svojim vystúpením presvedčila prítomných, že ich knižnica citlivo vníma potreby a požiadavky, ktorými žije mesto a miesto, v ktorom knižnica pôsobí. Utvrdila prítomných, že úloha knižnice už dávno nie je len v požičiavaní kníh, ale že je príjemným miestom stretávania.

PhDr. Milan Gonda, pracovník Slovenského literárneho ústavu a Vydavateľstva Matice slovenskej v Martine, zameral pozornosť na literárny život v regióne ako na spontánnu záležitosť, ktorá čerpá energiu z vlastných zdrojov a nepotrebuje odborné vedenie alebo teoretické usmerňovanie. Napriek tomu poukázal na niektoré aspekty tohto fenoménu, ktorému sa nie vždy venuje náležitá pozornosť. Jeho cieľom bolo vzbudiť záujem o túto problematiku u subjektov, ktoré by mohli napomôcť jeho rozvoju. Jedným z prejavom literárneho života v regióne je vydávanie kníh a ich prezentácia pred verejnosťou.

Ďalším jednoznačne badateľným prejavom literárneho života je činnosť literárnych klubov. Tieto združujú ľudí, ktorí sa snažia literárne tvoriť, bez ohľadu na vek, vzdelanie atď., najmä na lokálnej úrovni. M. Gonda pripomenul, že knižnice nie sú jedinými inštitúciami, ktoré sa venujú týmto aktivitám, pretože v posledných rokoch vznikli občianske združenia, ktoré sa zameriavajú na vytváranie podmienok pre rozvoj kultúry v danom meste a rozvíjajú aj konkrétu literárnu tvorbu.

Veľmi populárne je organizovanie literárnych súťaží, čoho dôkazom je, že stále pribúdajú nové. Skoro všetky sa prezentujú ako celoslovenské, pričom ich hlavným prínosom je, že sú spestrením kultúrneho alebo literárneho života v danom meste alebo regióne.

Okrem iného uviedol, že pre osobnosti regiónu je veľký priestor, ktorý knižnice obhospodarujú. Literárne kluby sú často živnou pôdou pre nové talenty a preto je dobré, že knižnice vytvárajú priestor pre tieto aktivity.

Poslednou prezentujúcou v predpoludňajšom bloku bola Mgr. Emília Antolíková, riaditeľka Hornozemplínskej knižnice vo Vranove nad Topľou. Stručne predstavila radosti a starosti, ktoré ich sprevádzali pri realizovaní zaujímavých projektov v 2008. Prezentovala projekty Nebojte sa internetu, Letný čitateľský tábor, Najdrahšie sú vaše vrásky, Klub priateľov internetu, Vranovské korálky. Za tieto projekty získala Hornozemplínska knižnica ocenenie Slovenskej asociácie knižníc SAKAČIK 2008.

Popoludňajší program bol zameraný na prezentáciu zahraničných komunitných aktivít, v ktorom sa predstavili kolegovia z Maďarska a z Česka.

Konferencierkou a zároveň tlmočníčkou z maďarčiny bola Marta Szilágyiová.

Komunitné aktivity Župnej knižnice Szentendre z Maďarska predstavil riaditeľ knižnice Péter Biczák. Prezentácii dal názov „Knižnica ako centrum komunitných aktivít“ a zameral sa na úlohu knižnice teraz aj v budúcnosti, akú by mala vo vzťahu ku komunite, v ktorej pôsobí, plniť. Svoju prezentáciu začal úlohou knižníc v spoločnosti ako zberateľa informácií a utvrdením, že jej základné funkcie sú nemenné. Knižnica je však flexibilná a vie sa prispôsobiť výzvam súčasnosti (digitalizácia, rozvoj služieb, web 2.0 atď.). V prezentácii zaznelo mnoho zaujímavých podnetov na podujatia, ale aj na skvalitnenie propagácie podujatí, návody na to, ako urobiť výstavu alebo aktivity, ktoré naozaj zaujmú návštevníkov. Zdôraznil, že jeho želaním je, aby hodnoty, ktoré máme v mieste alebo meste, v ktorom žijeme, sme dokázali predstaviť ľuďom tak, aby radi chodili do knižnice.

Mestskú knižnicu v Rožnove pod Radhoštěm a jej aktivity predstavil riaditeľ knižnice Bc. Pavel Zajíc. Prezentáciu začal citátom „Knihovna patří lidem, kteří ji navštěvují“. Zdôraznil, že knižnica sa musí rozhodnúť, že sa chce stať komunitou knižnicou, pri zachovaní kvalitných knihovníckych a informačných služieb. Vo svojom príspevku upozornil na základné predpoklady vzniku komunitnej knižnice – zriaďovateľ, ktorý by mal byť chápavý a predovšetkým informovaný, budova, to znamená vhodný priestor pre aktivity, nevyhnutnosťou je kvalitný knižničný fond a široká ponuka služieb a v neposlednom rade knihovníci, ktorí chcú komunitnú knižnicu. Často sa jedná o aktivity, ktoré presahujú bežné knihovnícke činnosti a sú na úkor voľného času knihovníkov. Tieto aktivity však musia byť zmysluplné a musia mať adekvátnych príjemcov. Zdôraznil dôležitosť propagácie podujatí a priblížil jednotlivé konkrétne aktivity pre cieľové skupiny – deti, dospelých a seniorov. P. Zajíc pripomenul, že je dôležité „vyvážať“ projekty a vymieňať si ich a tým obohacovať našich používateľov.

Prezentáciu Mestskej knižnice Csuka Zoltána v Érde pripravili Klára Bazsóné Megyesová a Ewa Sebestyénné Majchrowska. Svoju knižnicu nazvali kultúrnou strážnou vežou a centrom duševných informácií – duševným centrom. Podstatou komunitných aktivít knižnice je definovať si vo vnútri inštitúcie, čo knižnica je a aké má ciele. Zároveň je dôležité si uvedomiť, aké sú dôkazy, že knižnica naozaj je komunitnou knižnicou. Ide predovšetkým o pôsobení knižnice a spolupráci s občianskymi a politickými subjektami, ktoré pracujú pri knižnici. Zároveň ide o amatérske skupiny a kluby, ktoré v knižnici pôsobia a organizujú rozličné podujatia. Medzi úspešné aktivity patria podujatia na skrášlenie mesta, tvorivé dielne, literárne večierky, výstavy a iné.

Mgr. Zuzana Ježková z Národní knihovny České republiky, ktorá zastupovala zároveň SKIP, sa v úvode svojho príspevku „Být či nebýt komunitní“ zamerala na funkcie verejnej knižnice v meste. Nikto nepochybuje o tom, že knižnica plní v meste kultúrne, sociálne, informačné, vzdelávacie a rekreačné funkcie. Či má knižnica aj komunitný rozmer, to záleží predovšetkým na tom, či dokáže rozvíjať seba a svoje služby v súlade s potrebami mesta a ľudí, ktorí na tomto mieste žijú. Záleží aj na tom, či dokáže o svojich aktivít zapojiť rôzne skupiny ľudí a vytvoriť priestor pre generačný, kultúrny, sociálny dialóg, pre odpočinok a vzdelávanie. Na otázku, či musia byť všetky knižnice komunitné, si sama odpovedala, že nie, nemusia, ale verejná knižnica by mala vnímať svoj komunitný rozvoj. Základným predpokladom komunitnej knižnice je byť dobrou knižnicou. Prezentácia Z. Ježkovej bola veľmi kvalitným príspevkom k objasneniu, čo je podstatné pri pochopení komunitnej úlohy knižnice. Komunitná knižnica je prepájanie zriaďovateľa, používateľa, verejnosti a knižnice, pričom je dôležité zachovať pravidlo vyváženosti v prijímaní a dávaní. Dôležité je poznať ciele, úlohy, zámery a byť schopní prizývať ostatných partnerov. V závere prezentácie zhrnula, čo nám môže chýbať na ceste ku komunitnej knižnici: málo informácií, personál knižnice vyťažený inými aktivitami, ak personálu chýbajú potrebné zručnosti, nevhodné umiestnenie knižnice, príliš krátka prevádzková doba. Prezentácia Z. Ježkovej bola na rozdiel od ostatných nielen podnetom pre praktické komunitné aktivity, ale predovšetkým ujasnila podstatu a význam komunitných aktivít v knižniciach.

Bohatý odborný program prvého dňa uzavreli účastníci návštevou knižnice Antona Bernoláka v Nových Zámkoch a návštevou Galérie umenia v Nových Zámkoch.

Workshop pre knihovníkov dňa 3. júna 2009 viedla lektorka Mgr. Natália Kušnieriková (FBE). Bol zameraný na rozvoj komunikačných zručností v komunite. Účastníci si precvičili, ako komunikovať s partnerom, s primátorom alebo starostom, naučili sa premostiť rozhovor, vyskúšali si techniku prekonávania námietky, používanie argumentov a ďalšie zručnosti. Mali možnosť vidieť sami seba ako vyjednávajú a ako sa správajú pri jednaní, hodnotili svoje postupy a vzdelávali sa v komunikácii.

Záver

Knihovníci, ktorí sa v dňoch 2. a 3. júna 2009 stretli v Nových Zámkoch na seminári Komunitná knižnica III., konštatovali, že stretnutie prinieslo očakávané výsledky.

Komunitné aktivity v knižniciach sa stali v posledných rokoch neoddeliteľnou súčasťou činnosti knižníc a predpokladáme, že sa budú organizovať aj naďalej. Niektoré knižnice sú celkom prirodzene súčasťou komunity, v ktorej pôsobia. Je na nás, knihovníkoch, či budeme aj budúcnosti venovať komunitným aktivitám náležitú pozornosť, či si chceme v tejto oblasti vymieňať skúsenosti a inšpirovať sa navzájom. Želajme si navzájom, nech je naše pôsobenie v komunite prospešné verejnosti, našim používateľom, partnerom, zriaďovateľovi aj nám knihovníkom.

Všetky prezentácie sú prístupné na stránke www.vthk.sk.