Modelom riadený vývoj informačných systémov
Úvod
Navrhnúť a implementovať flexibilný informačný systém (IS) aj v súčasnej informatizovanej spoločnosti nie je vôbec ľahká úloha. Vývojári a systémoví architekti sa preto čoraz viac zaujímajú o vytváranie flexibilných a ľahko udržiavateľných informačných systémov, ktoré dokážu splniť požiadavky používateľov v čo najkratšom čase. Jednou z bežne používaných metodík vývoja IS je Modelom riadená architektúra – Model driven architecture, ďalej len MDA, ktorá so sebou prináša rôzne výhody. MDA predstavuje základnú paradigmu vývoja IS založenú na tvorbe modelov a následných transformáciách medzi týmito modelmi. MDA špecifikuje štyri úrovne abstrakcie:
- Model nezávislý na počítačovom spracovaní – CIM (Computer Independent Model)
- Platformovo nezávislý model – PIM (Platform Independent Model)
- Platformovo špecifický model – PSM (Platform Specific model)
- Implementačný model – IM (Implementation model)
Vytváranie vyššie uvedených modelov a transformácie medzi nimi ja základná paradigma MDA. V rámci prvých troch úrovní sú vytvárané grafické modely, posledná úroveň má podobu implementovaného (zdrojového) kódu. Ako je uvedené v [1], v rámci používania MDA pri vývoji IS, je potrebné pamätať na nasledujúce:
- V prvej úrovni - CIM je modelovaný skutočný systém organizácie a predstavuje implementačné prostredie vyvíjaného IS. Najbežnejším prístupom je modelovanie takéhoto systému s využitím procesnej mapy v nejakom formálnom jazyku. V [2] sa pre modelovanie CIM používa notácia DFD (Data Flow Diagram), v [1] sa používa notácia podnikového (biznis) modelovania procesov (BPMN - Business Process Model and Notation). Mapa procesov je vytvorená na základe konzistentného verbálneho popisu procesov. Modely PIM sa vytvárajú z procesnej mapy, ktorá predstavuje model na úrovni CIM.
- Podľa [1] je PIM úroveň tvorená dvoma typmi diagramov - diagram použitia a kontextový diagram tried, tiež známy ako diagram biznis entít. Modely sú vytvorené v unifikovanom modelovacom jazyku (UML - Unified Modelling Language). Súbor týchto modelov je všeobecný a nešpecifikuje žiadnu konkrétnu technológiu, preto je nezávislý od platformy.
Podľa vyššie uvedených informácií môže byť úroveň CIM vhodne reprezentovaná ako diagram BPMN a úroveň PIM ako diagram UML. Autori [3] ďalej tvrdia, že úroveň CIM predstavuje obchodné hľadisko, ktorému môžu ľahko porozumieť aj odborníci, ktorí sa nepohybujú v oblasti IT, zatiaľ čo úroveň PIM predstavuje hľadisko softvérového dizajnu.
- Využitie MDA pri vývoji IS vo všeobecnosti umožňuje:
- systémový prístup,
- komplexnosť,
- transparentnosť,
- metódy vizuálneho vyjadrenia požiadaviek na IS,
- metódy zisťovania životného cyklu vývoja IS.
Špecifické procesy, ktoré by sa mali začleniť do IS si vyžadujú logické a efektívne prepojenie dát, informácií a znalostí, ktoré je možné dosiahnuť implementáciou znalostného manažmentu. Jedným z možných prístupov pri spracovaní znalostí je použitie ontológie.
Ontológie a podniková architektúra
V rámci vývoja informačných systémov je častokrát nevyhnutné pracovať s podnikovými informáciami a dbať na manažmenť znalostí.
Výraz „ontológia“ má svoj pôvod vo filozofii, v ktorej sa používa v kontexte otázky existencie a bytia. „Čo je?“, „Čo to znamená?“, „Aký je zmysel existencie?“ - Tieto otázky sa zaoberajú ontológiou vo filozofii.
Mohlo by sa zdať, že ide o abstraktnú tému a vo vývoji IS nie je priestor pre ontológiu. V skutočnosti je opak pravdou. Podľa definície, ktorú často používa americký vedec v oblasti znalostných systémov a umelej inteligencie, Gruber [4] explicitná špecifická koncepualizácia. Pojem konceptualizácia všeobecne vyjadruje systém pojmov a konceptov, ktoré modelujú konkrétnu časť sveta a je špecifická preto, lebo musí byť výslovne vyjadrená. Ďalšia definícia Grubera [5] hovorí, že ontológia je špecifikácia predstavovaná slovníkom, ktorý sa používa na zdieľanie diskusií o danej doméne: je potrebné zadefinovať triedy, vzťahy, funkcie a ďalšie objekty.
Vývoj IS úzko súvisí s koncepciou podnikovej architektúry. Podnikovú architektúru možno charakterizovať ako komplexnú skupinu kľúčových prvkov, ktoré tvoria organizáciu. Táto definícia je však značne všeobecná. Vzhľadom na ISO/IEC 42010 je definícia podnikovej architektúry podľa [6] opísaná takto:
Podniková architektúra je prístup, koncept, prostriedok a nástroj, ktorým vyjadrujeme fundamentálne usporiadanie vzťahov medzi biznisom a jeho informačným systémom, ktoré vedie k naplneniu misie organizácie, pričom rešpektuje okolité prostredie a konzistentne dodržuje formulované princípy návrhu a rozvoja systému.
Podniková architektúra často trpí nedostatkom sémantiky, čo sa odráža v problémoch s komunikáciou medzi ľuďmi a medzi systémami alebo dokonca priamo medzi ľuďmi a systémami. Jedným z možných riešení problému je ontológia podnikovej architektúry.
Ontológia podnikovej architektúry pozostáva z troch vrstiev [7]:
- Ontológia biznis výrazov.
- Komponenty ontológie podnikovej architektúry.
- Ontológia vzťahov medzi komponentmi podnikovej architektúry.
Podľa autorov [7] sa po uplatnení tohto prístupu očakáva, že ľudia a systémy budú schopní jasne a presne porozumieť podnikovej architektúre. Tento prístup by mohol podporiť integráciu a spoluprácu v mnohých organizáciách, ale aj medzi organizáciami.
Podľa [8] sa môže ontológia použiť aj v oblasti tzv. sémantického re-engineeringu podnikových procesov.
Závěr
Neustály rozvoj informačno komunikačných technológii poskytuje priestor vzniku rôznych typov informačných systémov, ktoré podporujú požiadavky používateľov všetkých domén. Vývoj informačných systémov je z veľkej časti založený na tvorbe modelov. Pojem model označuje vyjadrenie, podľa ktorého je spracovávaná každá etapa vývoja. Tento článok v krátkosti priblížil princípy modelom riadenej architektúry, ktorá sa člení do štyroch rovín.
Každá rovina má svoje modelovacie jazyky a medzi jednotlivými rovinami sú vytvárané transformácie, ktoré postupne transformujú požiadavky z najvyššej roviny, ktorú reprezentuje model nezávislý na počítačovom spracovaní (CIM), cez rovinu reprezentovanú platformovo nezávislým modelom (PIM) a platformovo špecifickým modelom (PSM) až do modelu zdrojového kódu vyjadremom v rámci iplmenetačného modelu (IM). Používané modely sú prevažne grafického charakteru a pre komunikáciu medzi nimi sú vytvárané rôzne typy transformácií.
Poďakovanie:
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a inovácie pre projekt: IKT produkty pre komunikáciu v rámci inteligentných systémov, s ITMS2014 + kódom projektu 313011T413, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Bibliografia:
- D. Kardoš, Tranformácia CIM do PIM v modelom
- riadenej architektúre (MDA), 2011.
- D. M. Kardoš M., "Analytical method of CIM to PIM
- transformation in Model Driven Architecture (MDA),"Journal of Information and Organizational Sciences, vol. 34, no. 1, pp. 89-99, January 2010.
- Drozdova M., Kardos M., Kurillova Z., Bucko B. Transformation in Model Driven Architecture. In: Borzemski L., Grzech A., Świątek J., Wilimowska Z. (eds) Information Systems Architecture and Technology: Proceedings of 36th International Conference on Information Systems Architecture and Technology – ISAT 2015 – Part I. Advances in Intelligent Systems and Computing, vol 429. Springer, Cham, 2016.
- T. R. Gruber. A Translation Approach to Portable Ontologies. Knowledge Acquisition, 5(2):199–220, 1993.
- Zabovska K., Bucko B., Zabovsky M. Using ontologies within the knowledge interpretation In: IOSR Journal of Engineering - ISSN 2278-8719. - Vol. 8, Issue 12 p. 1-3., 2018.
- A. Buchalcevová and L. Gála, "Architektura v podnikové informatice," Systémová Integrace ISSN 1210-9479, 15(3):7-22, 2008.
- Dongwoo, Jeongsoo, Sungchul and Kwangsoo, "An ontology-based Enterprise Architecture," Expert Systems with Applications, no. 37, ISSN 0957-4174, 2010.
- Damjanović, "Semantic reengineering of business processes," Information Systems, no. 35, 2010.