Sorry, you need to enable JavaScript to visit this website.

Postavenie a úloha knižnično-informačného systému v informačnom systéme vysokej školy

Čas nutný k přečtení
9 minut
Již přečteno

Postavenie a úloha knižnično-informačného systému v informačnom systéme vysokej školy

0 comments

Vysoká škola je zložitý komplex súčastí, ktorých spoločným cieľom je zabezpečiť kvalitné vzdelávanie. Tento cieľ nie je možné realizovať bez podpory kvalitného a integrovaného informačného systému. Integrovaný informačný systém vysokej školy by mal spájať riadiace a výkonné procesy v jednotlivých oblastiach s internými a externými zdrojmi informácií a poznatkov v intranetovej a internetovej infraštruktúre. Aby takýto integrovaný informačný systém mohol fungovať, je potrebná úzka spolupráca medzi tvorcami a prevádzkovateľmi všetkých jeho súčastí. Často sa totiž využívajú viaceré softvérové systémy, ktoré navzájom nespolupracujú. V prostredí vysokej školy môžeme identifikovať štyri základné typy relatívne odlišných informačných systémov:

Administratívno-prevádzkový informačný systém – podporuje riadenie ľudských zdrojov, finančných a materiálnych zdrojov, plánovanie, logistiku a pod.

Informačný systém na podporu pedagogického procesu – podporuje riadenie pedagogického procesu – registráciu uchádzačov, študentov a absolventov, študijných programov, kurzov, výsledkov štúdia, tvorbu rozvrhov a pod., vytváranie podkladov na akreditáciu a evaluáciu.

Informačný systém vedecko-výskumnej činnosti – podporuje riadenie vedeckých a výskumných projektov, vytváranie podkladov na akreditáciu a evaluáciu.

Knižnično-informačný systém – podporuje riadenie informačných zdrojov, spracovanie a distribúciu informácií a dokumentov pre potreby vzdelávania a výskumu, podporuje riadenie prevádzky akademickej knižnice.

Nad toto všetko sú postavené informačné portály na prístup do externých báz dát a prípadne aj systém e-learningu. Organizačno-funkčný model takéhoto informačného systému je na obr. č. 1.

Kiml-Ikaros-obr1.gif

Na ľavej strane sú riadiace a výkonné procesy realizované vysokou školou, v strede sú transakcie a procesy vykonávané výkonnými prvkami informačného systému (výpočtové centrum, akademická knižnica a príslušné softvérové systémy) a na pravej strane používatelia (manažment, učitelia, vedeckí pracovníci a študenti vysokej školy, verejnosť).

Komunikácia informácií sa realizuje cez intranet vysokej školy (na interné zdroje) a cez informačný portál na externé zdroje na internete. Vo väčšine prípadov sú tieto systémy ďalej delené na rôzne izolované systémy, ale pre naše potreby nám takéto rozdelenie postačí.

Keď sa na tento systém pozrieme z hľadiska spolupráce knižnično-informačného systému so zvyšnými informačnými systémami vysokej školy, môžeme vybrať objekty, ktoré sú dôležité na plnenie základného poslania vysokej školy – vzdelávanie a výskum. Zjednodušený konceptuálny model takejto spolupráce je na obr. č. 2.

Kiml-Ikaros-obr2.gif

V tomto modeli sú pre spoluprácu významné tieto objekty, resp. triedy objektov:

Učiteľ

Do tejto triedy zahŕňame aj vedecko-výskumných pracovníkov. Učiteľ učí kurz, resp. kurzy, vedie študentov, ako autor vytvára dokumenty, rieši vedecko-výskumné projekty, je používateľom akademickej knižnice.

Študent

Študent má zapísané kurzy zo študijného programu, komunikuje s učiteľmi týchto kurzov, je používateľom akademickej knižnice, môže sa zúčastniť na riešení vedecko-výskumných projektov.

Autor

Autor je pôvodcom dokumentu. Pôvodcami dokumentov vytvorených na vysokej škole sú učitelia aj študenti, pôvodcovia dokumentov získaných, resp. sprostredkúvaných akademickou knižnicou sú aj osoby alebo korporácie mimo vysokej školy.

Používateľ

Používateľmi služieb akademickej knižnice sú učitelia, študenti a osoby alebo korporácie mimo vysokej školy.

Kurz

Kurz je jednotkou študijného programu – predmet, ktorý sa vyučuje v časovom období jedného semestra.

Projekt

Vedecko-výskumný projekt rieši učiteľ, resp. skupina učiteľov na základe vedecko-výskumného programu vysokej školy, alebo na základe získaného grantu a pod. Na riešení projektu sa môžu podieľať aj študenti.

Dokument

Dokument je jednotka informačného zdroja (monografia, učebný text, článok v časopise alebo v zborníku, výskumná správa, dizertačná práca, diplomová práca a pod.) v tlačenej alebo elektronickej forme.

Podobné modely možno urobiť aj z hľadiska využívania finančných zdrojov, plánovania, logistiky, vytvárania študijných programov, hodnotenia úspešnosti študentov a pod. Na tejto platforme, resp. minimálne na úrovní jednotných rozhraní (napr. cez protokol Z39.50) by mala byť založená koordinácia vývoja alebo spájania jednotlivých typov informačných systémov do integrovaného informačného systému vysokej školy. Túto skutočnosť si musia uvedomiť tvorcovia všetkých typov informačných systémov podieľajúcich sa na integrovanom informačnom systéme vysokej školy. Ide tu minimálne o to, aby sa napr. záznam o učiteľovi vytvoril iba raz a to prvotne v administratívno-prevádzkovom informačnom systéme, kde by sa robila jeho autorizovaná údržba a využíval by sa v ďalších typoch informačných systémov:

  • v informačnom systéme na podporu pedagogického procesu ako garant kurzu, alebo konzultant diplomovej práce študenta,
  • v informačnom systéme vedecko-výskumnej činnosti ako riešiteľ projektu,
  • v knižnično-informačnom systéme ako autor publikácie alebo používateľ.

V procese vykazovania výsledkov vedeckej a pedagogickej činnosti sa takto dokument, o ktorom záznam vyhotovuje a udržiava knižnično-informačný systém môže využívať:

  • pri vytváraní podkladov na akreditáciu a hodnotenia v informačnom systéme na podporu pedagogického procesu
  • aj v informačnom systéme vedecko-výskumnej činnosti.

Takto by sme mohli nájsť viacnásobné využitie pre viacero objektov.

Ako z týchto dvoch modelov vidieť, akademické knižnice sú veľmi úzko späté s činnosťou vysokých škôl a mali by vytvárať základ každej vysokej školy. Okrem výrazných vplyvov informatizácie a internetizácie sa akademické knižnice transformujú aj pod silnými vplyvmi a základnými zmenami v globálnom vzdelávaní a vedeckej komunikácii. Poslanie akademických knižníc spočíva v týchto piatich základných líniách činnosti a služieb:

1. Budovanie lokálnych informačných zdrojov a zabezpečovanie prepojenia na externé informačné zdroje („klasické“ aj digitálne, resp. virtuálne).

2. Poskytovanie informácií, dokumentov a ďalších knižnično-informačných služieb, resp. navigovanie na informačné zdroje pre výučbu a výskum.

3. Príprava a školenia používateľov v oblasti orientácie, navigácie a prístupu k informačným zdrojom.

4. Prezentovanie výsledkov vedeckovýskumnej činnosti vysokej školy alebo univerzity cez bázy dát publikačnej činnosti vystavované na internete (Pozn. 1).

5. Koordinácia, budovanie a spravovanie digitálnej knižnice vysokoškolských záverečných a dizertačných prác.

V zmysle týchto piatich základných línií a trendov vývoja knižničnej a informačnej vedy a praxe by rozvojový program akademických knižníc mal zahŕňať viacero základných prvkov, vrátane precizovania odborného obsahu fondov, inštrukčnej podpory prístupu k informačným zdrojom, rozvoja technológie, podpory výskumu a pravidelného auditu knižnice a knižnično-informačného systému. Budovanie fondov a obsah služieb akademických knižníc by sa mal okrem už tradičnej činnosti s „klasickými“ (printovými) dokumentmi sústrediť na nasledujúce zložky (faktory):

  • kúpa a licencie elektronických publikácií a súborov dát z komerčných zdrojov,
  • rozvoj a získavanie knižničných programových systémov ďalších generácií
    s grafickými používateľskými rozhraniami a webovskými funkciami,
  • identifikácia a organizácia prístupu ku kvalitným a relevantným webovským dokumentom,
  • konverzia „klasických“ dokumentov do digitálnych formátov,
  • zabezpečovanie „elektronických” kurzov v špeciálnych/digitálnych učebniach,
  • zber a archivovanie softvéru, kurzvéru, simulačných a výskumných súborov dát,
  • priame dodávanie (na požiadanie) článkov a výskumných správ používateľom,
  • aktualizácia služieb obstarávania literatúry podľa profilov používateľov,
  • manažment služobných záznamov a archívov,
  • návrh a zostavenie online inštrukčných príručiek na podporu efektívneho využívania sieťových zdrojov,
  • zabezpečenie online referenčných služieb vrátane využívania systémov umelej inteligencie (expertné systémy a pod.),
  • budovanie a prezentácia (vystavovanie na internete) báz dát plných textov záverečných a dizertačných prác a publikačnej činnosti vysokej školy.

Predpokladom tohto rozvoja je technologická infraštruktúra, ktorá musí byť dostatočne výkonná a spoľahlivá a ktorá sa vyznačuje dostatočnou prepojiteľnosťou a kapacitou. Knižnice musia mať prinajmenšom spoluúčasť pri podpore informatizácie akademických agiend, kde sa vyžaduje:

  • univerzálny prístup k integrovaným informáciám vrátane výpočtov a prác na pracovných staniciach, vysokovýkonné spoločné využívanie počítačových zdrojov, rýchly prístup k odborným a služobným informáciám a schopnosť nájsť a filtrovať informácie,
  • podpora prístupu a využívania informácií vrátane rozvoja a manažmentu intranetovej siete pre vnútroinštitučné výpočty a využívanie multimédií v učebniach a iných vyučovacích miestach,
  • podpora výskumných vedeckých výpočtov a aplikácia informačných technológií
    v administratívnej práci univerzity,
  • tvorba a distribúcia digitálnych informácií,
  • nástroje na analýzu a spracovanie informácií,
  • spolupráca a vedúce postavenie vo výskume informačných technológií a v oblasti informačnej politiky.

Takýto program a poslanie vyžaduje, aby sa knižnice z pozície jednoduchého používania technológie na spracovanie požiadaviek posunuli na pozíciu využívania technológie na zrýchlenie a skvalitnenie svojich základných služieb. Nemali by byť len pozorovateľmi, ale mali by sa stať účastníkmi procesu inovácie a transformácie výučby a bádania. Na splnenie týchto úloh je potrebná reštrukturalizácia odborného profilu a neustále vzdelávanie personálu knižnice (Neal, 1999). Reštrukturalizácia odborného profilu personálu knižnice si ale vyžaduje vysokú podporu vedenia vysokej školy a to nielen v rovine morálnej, ale aj finančnej.

Mnohé z týchto úloh už akademické knižnice (na Slovensku) plnia. Pomerne výrazný úspech (aj napriek značnému odporu mnohých učiteľov a akademických funkcionárov) dosiahli v evidencii publikačnej činnosti. Knižnice si dokonca skôr ako vedenia vysokých škôl uvedomili a pochopili, že evidencia publikačnej činnosti nie je nutné zlo, ktoré si vymysleli nadriadené a kontrolné orgány, ale slúži na propagáciu školy a prezentovanie jej odbornej a vedeckej úrovne. Zaujímavé je, že význam publikačnej činnosti pochopil už v roku 1927 Ján Kvačala, ktorý ako bádateľ–komeniológ navštívil celý rad významných európskych knižníc a archívov. Prejavoval mimoriadne pozorný vzťah k bibliografii, osobitne k autobibliografii. Patril k možným otcom koncepcie súčasnej evidencie publikačnej činnosti na vysokých školách. V stati nazvanej Autoreferát, ktorú publikoval v Cirkevných listoch 1927, doslova uviedol: Vo vysokoškolských almanachoch, ročenkách, alebo nech sa už menujú akokoľvek, sú vážnym oddielom správy o literárnej činnosti profesorov a docentov; a to menovite z dvoch príčin. – Predne: poučujú obecenstvo o tom, v akom smere a v akých rozmeroch pestujú vedu samostatne jednotliví údovia zboru učiteľského; potom však i preto, že každý z docentov zostaví sám názvy svojich prác, a tým obľahčuje i zabezpečuje úlohu budúceho bibliografa. Lebo aká vážna je bibliografia, svedčí pekný pomník Riznerov v trenčianskom parku pri nádraží (Pozn. 2).

Ďalším príkladom významných aktivít akademických knižníc sú projekty kooperácie pri nadobúdaní elektronických informačných zdrojov, projekty elektronizácie a digitalizácie publikačnej činnosti, záverečných a dizertačných prác, jednotnej informačnej brány a vytvárania podmienok na transformáciu akademických knižníc na výskumno-vzdelávacie centrá (pozri napr. Haľko – Gondová, 2003; Maťašovská-Tetřevová – Maťašovský, 2003).

Je isté, že žiadna vzdelávacia inštitúcia nemôže existovať a rozvíjať sa bez adekvátneho informačného zabezpečenia, ktoré poskytujú, alebo by mali poskytovať dobre vybudované akademické knižnice. Vedenia vysokých škôl by si mali uvedomiť, že vyššie vymenované úlohy a trendy môžu realizovať len vysokokvalifikovaní pracovníci, ktorí sú adekvátne finančne ohodnotení a majú k dispozícii primerané finančné zdroje.


Poznámky:

1) Na Slovensku napríklad zákon č. 183/2000 Z.z. o knižniciach (§8. ods. 2, pís. c) ukladá každej akademickej knižnici ako povinnosť zabezpečiť bibliografickú registráciu publikačnej činnosti jej zriaďovateľskej vysokej školy alebo fakulty.

2) Prednesené M. Kovačkom na Kvačalovskej jubilejnej konferenci v Bratislave 13.9.2004.


Zoznam bibliografických odkazov

HAĽKO, Peter – GONDOVÁ, Daniela. 2003. Akademické knižnice – informačné brány do sveta? In UNINFOS 2003 [elektronický zborník]. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003. [cit. 2004-10-14]. Dostupné na internete: <http://www.fem.uniag.sk/konferencie_a_seminare/
uninfos/2003/zbornik/halko_gondova.pdf
>.

MAŤAŠOVSKÁ-TETŘEVOVÁ Milena – MAŤAŠOVSKÝ, Žigmund. 2003. Kooperatívna tvorba digitálnej knižnice UK TU Košice. In UNINFOS 2003 [elektronický zborník]. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003. [cit. 2004-10-14]. Dostupné na internete:
<http://www.fem.uniag.sk/konferencie_a_seminare/
uninfos/2003/zbornik/matasovska_tetrevova_matasovsky.pdf
>.

NEAL, J.G. 1999. Chaos breeds life : finding opportunities for library advancement during a period of collection schizophrenia. In Journal of Library Administration. 1999, vol. 28, 1, s. 3-17.

Hodnocení: 
Zatím žádné hodnocení
KIMLIČKA, Štefan. Postavenie a úloha knižnično-informačného systému v informačnom systéme vysokej školy. Ikaros [online]. 2005, ročník 9, číslo 1 [cit. 2024-11-24]. urn:nbn:cz:ik-11758. ISSN 1212-5075. Dostupné z: http://ikaros.cz/node/11758

automaticky generované reklamy