elektronický časopis o informační společnosti
nejpozdější
V článkoch v troch predchádzajúcich číslach Ikara (1, 2, 3) sme z teoretického pohľadu analyzovali benchmarking, rôzne typy použiteľných kritérií a tvorbu ich optimálnej skladby. V tomto, záverečnom článku série, zrealizujeme benchmarking prakticky, a to na vybranej vzorke webových portálov z konkrétneho sektora. Nebudeme sa metodicky venovať postupnosti krokov a jednotlivým kritériám, použijeme rámec navrhnutého kriteriálneho mixu, ktorý sme predstavili v augustovom vydaní Ikara.
VíceModerní technologie pronikají do našich životů již řadu let a jejich potenciál můžeme využít v podstatě všude – při práci i zábavě, doma i na cestách, v autě, v kuchyni i v posteli.
VíceVhodne skombinovať dostupné kritériá, ktorými možno hodnotiť webové stránky v rámci benchmarkingu, nie je jednoduchá úloha. Ak chceme výsledky čo najviac objektivizovať, musíme urobiť vhodný výber a v rámci neho zvoliť čo najlepšiu dôležitosť pre každé kritérium. V predchádzajúcich príspevkoch (1 a 2) sme sa venovali kategorizácii kritérií pre benchmarking v oblasti SEO a detailnejšej charakteristike vybranej skupiny tzv. sekundárnych dôsledkových kritérií. Cieľom tohto príspevku je pripraviť vhodný kriteriálny mix, ktorý bude priamo použiteľný pre realizáciu benchmarkingu webových stránok vo vybranom segmente v prostredí slovenského internetu. Nebudeme sa už venovať detailnejšej charakteristike spôsobu fungovania vybraných ukazovateľov, ktorý bol už spracovaný v predchádzajúcom článku.
VíceBenchmarkingu, jeho významu a najmä návrhu typológie kritérií pre benchmarking webových stránok v oblasti SEO sme sa venovali v článku v predchádzajúcom čísle. Cieľom tohto príspevku je zmapovať kritériá, ktoré patria do kategórie sekundárne dôsledkové kritériá, vysvetliť ich obsah a zároveň zhodnotiť ich význam pre benchmarking v oblasti SEO. Jedná sa teda o kritériá, ktoré vypovedajú nepriamo o tom, akú výkonnosť má hodnotená webová stránka v oblasti SEO. Označenie dôsledkové kritériá hovorí o skutočnosti, že tieto kritériá neovplyvňujeme priamo, ale prostredníctvom iných (príčinných) faktorov, ktoré následne môžu zapríčiniť aj zmenu sekundárnych dôsledkových faktorov.
VíceVyužitie benchmarkingu má svoje opodstatnenie aj v prostredí e-biznisu. Prevádzkovatelia webových stránok prostredníctvom neho môžu zistiť, ako sú ich riešenia konkurencieschopné a akú výkonnosť realizujú v sledovanej oblasti v porovnaní s konkurenciou. Moore tiež upozorňuje na potrebu aplikácií výsledkov benchmarkingu v podobe ich premietnutia do modifikácie marketingovej (Moore, 2008). Pri realizácii benchmarkingu je mimoriadne dôležité vhodne zvoliť reprezentatívnu vzorku konkurenčných riešení a kritériá benchmarku. Práve voľbe ich vhodnej kombinácii sa budeme venovať v tomto príspevku. Jeho cieľom je prostredníctvom kritickej analýzy významu a obsahu možných evaluačných kritérií dospieť k návrhu optimálnej kombinácie kritérií a ich váhy na celkovom hodnotení. Konkrétne sa zameriame na výkonnosť riešenia v oblasti optimalizácie webovej stránky pre vyhľadávače. Kritériá, ktoré budeme hodnotiť, teda nejakým spôsobom musia byť schopné vyhodnotiť výkonnosť riešenia (webovej stránky) v tejto oblasti z určitého pohľadu.
VíceNejvýraznější článek pojednávající o sémantickém webu, jeho tvorbě a využití vyšel již před deseti lety. [1] Na webu je dnes k nalezení mnoho sémantických dokumentů. Nemusíme chodit daleko, abychom nějaký našli. Například Polytematický strukturovaný heslář (PSH) Národní technické knihovny [2] je celý psán v jazyce SKOS a představuje dobrou ukázku využití této technologie. I přes veškerou snahu však dodnes tvoří drtivou část webového obsahu pouze dokumenty, které téměř postrádají sémantiku a pro stroj jsou prakticky nečitelné.
VíceV původním dokumentu o sémantickém webu [1] jsou pro jeho vytváření navrhovány dvě technologie: XML (eXtensible Markup Language) a RDF (Resource Description Framework). Spojením těchto dvou technologií pak vzniká jeden ze základních jazyků pro zapisování informací na sémantickém webu RDF/XML.
VíceLetos se vzpomíná na zveřejnění programů a neformální specifikace jazyka HTML v Evropské laboratoři pro fyziku částic (CERN) v Ženevě před 20 lety. Tím začal rychlý rozvoj informační služby, bez níž se lze jen velmi těžko obejít.
V současné době má prakticky každý uživatel Internetu zkušenosti s používáním webových prohlížečů. Méně známé jsou webové servery, odkud se informace čerpají. Jejich řízení, funkce a služby se mohou stát předmětem zájmu nejen profesionálních správců. Lze říci, že dnes je možno i s použitím základních znalostí a s pomocí návodů úspěšně nainstalovat, zkonfigurovat a provozovat webový server na vlastním počítači.
Více